Najlepší hokejoví reprezentanti Ostatných krajín – historický „Dream team“

Autor: Martin Zachar | 6.12.2020 o 8:02 | (upravené 12.1.2021 o 13:29) Karma článku: 1,14 | Prečítané:  337x

TOP 23 hokejistov, ktorí nepochádzajú z Bieloruska, Česka, Fínska, Kanady, Lotyšska, Nemecka, Nórska, Rakúska, Ruska, Slovenska, USA, Švajčiarska alebo Švédska.

Zdravím Vás! Pripravil som si pre hokejových zanietencov ďalšiu fajnšmekrovinu. O rôznych štatistikách som už napísal veľa (linky na konci článku). Tentokrát som sa rozhodol zostaviť rebríček, alebo inak povedané taký All-stars tím reprezentantov niektorých krajín.

Pre takých, ktorí sa nad rebríčkom plánujú zhroziť, najprv pár poznámok:

  • v prvom rade ide o MÔJ SUBJEKTÍVNY POHĽAD
  • zostava je zložená z 13 útočníkov, 7 obrancov a 3 brankárov ( + honorable mentions pre tých, ktorým tesne „ušla nominácia“)
  • hráč musel reprezentovať svoju krajinu na veľkom turnaji (takže Makarov a Krutov nebudú v ruskej zostave, reprezentovali iba Sovietsky Zväz; rovnako v slovenskej nebude Golonka či Lukáč atď)
  • hráči nesmú byť naturalizovaní (žiadni Kanaďania v zostavách Bieloruska, Švajčiarska, ...)
  • príliš mladí hráči sa napriek obrovskému potenciálu nemusia do TOPky dostať, ešte je priťažké ich zaradiť.

 

V tomto článku rozoberiem ZVYŠOK SVETA. Do zostavy sa teda dostanú hráči z krajín, ktoré som predtým nesumarizoval. Krajín, z ktorých som vyberal, bolo viacero, no najviac sa do TOP dostali Dáni, Ukrajinci a Kazachovia.

 

ÚTOK:

13. útočník – Oliver Bjorkstrand (Dánsko)

Zo začiatku to trochu bude pripomínať dánsku nomináciu. Ako prvý, teda vlastne trinásty v poradí je Bjorkstrand, syn Američana s dánskymi koreňmi. Šikovný strelec má 25 rokov a momentálne je hráčom Columbusu. Jeho NHL bodovým maximom je 40, keď mal 22 rokov. Ešte lepšiu sezónu mal rozohratú posledne, ale zabrzdilo ho zranenie. Celkovo má v 246 zápasoch 133 bodov rozdelených na góly a prihrávky takmer fifty fifty. V sezóne 2015/16 vyhral Calder Cup (pre víťaza AHL). Za Dánsko hral na dvoch MS bez väčšieho úspechu, individuálneho či tímového.

12. útočník – Jannik Hansen (Dánsko)

Má 34 rokov a poslednú sezónu aktívnej kariéry strávil v KHL, kde hneď v prvej sezóne vybojoval Gagarinov pohár s CSKA Moskva. Ale leví podiel, ktorý by možno čakali po 626 zápasoch v NHL, na tom práve nemal – 18 bodov v základnej časti plus tri body v play-off. Je však pravda, že sa neorientoval čisto na útočnú hru. V NHL bolo jeho maximom 39 bodov v drese Vancouveru, kde odohral väčšinu kariéry. Momentálne nemá podpísané nič, tak ktovie, kam (a či ešte) ho to najbližšie zaveje. Na MS hral v dánskom drese 7-krát a predstavil sa aj v tíme Európy na poslednom Svetovom pohári.

11. útočník – Lars Eller (Dánsko)

31-ročný center má na konte už 754 duelov v NHL a v nich pozbieral necelých tristo bodov. Do NHL sa dostal cez Švédsko, odkiaľ ho draftovalo St. Louis z 13. miesta v roku 2007. Tam hral viac na farme; neskôr sa presunul do Montrealu a napevno sa usadil v profilige. Posledné 4 roky odohral za Washington, z čoho vyplýva, že jedenkrát vyhral Stanleyho pohár. A nie len to; v rozhodujúcom zápase strelil víťazný gól svojho tímu. V dánskej reprezentácii hral na piatich MS, kde bol neraz najproduktívnejším hráčom svojho mužstva.

10. útočník – Mikkel Bødker (Dánsko)

O chvíľu 31-ročný krídelník, ktorého v roku 2008 draftovali už z ôsmej priečky, patril donedávna Ottawe. Tam sa mu však nedarilo, a tak prebiehajúcu sezónu odštartoval vo švajčiarskom Lugane. Dvakrát pokoril 50-bodovú hranicu a celkovo si v profilige odkrútil vyše sedemsto zápasov. Získal v nich 327 kanadských bodov. Aj preto je jeho odchod z NHL už v 30-tke trochu prekvapivý. 6-krát sa predstavil na MS a vždy patril k lídrom dánskeho tímu. Dva zápasy odohral aj v tíme Európy na Svetovom pohári 2016.

9. útočník – Ruslan Fedotenko (Ukrajina)

Svoju krajinu reprezentoval dosť málo, takže sa do tohto výberu takmer nedostal. V NHL strávil 12 sezón, počas ktorých nazbieral 366 bodov v 863 zápasoch. Nebol síce veľkou hviezdou, ale zvykol si držať svoj štandard. V profilige hral v šiestich rôznych kluboch a mal na ne pomerne šťastie. Ruku mu totiž zdobia dva prstene za víťazné ťaženie v play-off NHL (v ktorom nastúpil na 108 zápasov). On sám bol ten, kto v drese Tampa Bay strelil víťazný gól v rozhodujúcom zápase o Stanleyho pohár. V spomínanom play-off bol druhým najlepším strelcom.

8. útočník – Olexij Ponikarovskyj (Ukrajina)

Druhým Ukrajincom medzi útočníkmi je od Fedotenka o rok mladší Ponikarovskij. V NHL si zapísal 678 štartov, v ktorých zaknihoval 323 bodov. Najviac toho odohral v drese Toronta, kde si vytvoril aj maximum – 61 kanadských bodov. Potom za niečo vyše troch rokov vystriedal ďalších 5 tímov, kde sa už až tak nepresadzoval a zamieril do KHL. Tam tiež bodovo nenadviazal na úspešné pôsobenie z Toronta, v 256 zápasoch mal iba 72 bodov. V nabitom tíme Petrohradu hral druhé husle, no aspoň bol súčasťou mužstva, ktorý vyhral Gagarinov pohár. Za Ukrajinu hral na jednej Olympiáde.

7. útočník – Frans Nielsen (Dánsko)

Má 36 rokov a chystá sa na svoju 15-tu sezónu v NHL. Kariéru v tejto lige dosiaľ rozdelil medzi dva tímy: NY Islanders, kde dvakrát prekonal 50-bodovú hranicu a Detroit, kde hral posledné 4 roky. Do NHL prišiel zo švédskej ligy. Aj keď v nej nepatril medzi hviezdy, v NHL sa hneď presadil na pár zápasov v prvom tíme Islanders. Dnes už má takmer 900 štartov v najlepšej lige sveta a v nich cca pol bodu na zápas. Jeho prednosťou je aj veľmi málo trestných minút. Do play-off sa v NHL pozrel iba trikrát, takže mal priestor reprezentovať. Hral na deviatich MS (8-krát v A-kategórii) a svoje miesto mal aj v tíme Európy na Svetovom pohári.

6. útočník – Nikolaj Ehlers (Dánsko)

A znova Dán, tentokrát mladý a už hviezdny. Má 24 rokov a už 257 kanadských bodov v NHL. Všetky zbieral v drese Winnipegu a stačilo mu na to 369 zápasov. V kanadskom klube sa rozhodne nemýlili, keď ho v roku 2014 brali z deviateho miesta na drafte. Mal za sebou hviezdne sezóny v juniorskej QMJHL a dnes o ňom platí, že z piatich sezón NHL prekročil 50 kanadských bodov tri-krát. Za Dánsko hral na dvoch MS a zrejme neprekvapí, že patril k lídrom národného tímu.

5. útočník – Mariusz Czerkawski (Poľsko)

Jediná poľská hviezda NHL. Aspoň zatiaľ. V mladom veku prerástol domácu ligu a po drafte šiel do Švédska. Odtiaľ už ako vyzretý hráč putoval do NHL. Tam si v najlepšej sezóne pripísal 35 gólov aj asistencii. Miloval strieľať góly a v drese piatich klubov profiligy ich strelil 215. Najviac za New York Isladners. Bodov zaznamenal celkovo 435, v takmer 750 zápasoch. Zažil ale aj horšie chvíle. V sezóne, keď mal 30 rokov, si dokonca zahral aj na farme Montrealu. Ďalší ročník sa však vrátil do Islanders a strelil v ňom 25 gólov. Po pôsobení v zámorí ešte dve sezóny žiaril vo švajčiarskej lige. V poľskej reprezentácii hral 6-krát na MS (2× v „Ačku“) a dokonca na jednej Olympiáde.

4. útočník – Nikolaj Antropov (Kazachstan)

Číslo 4 je najlepší útočník narodený v Kazachstane, aký kedy túto krajinu reprezentoval. V roku 1998 ho v drafte brali už ako desiateho v poradí. A to hral iba druhú ruskú ligu. Rok po drafte sa presunul do zámoria a hneď v prvej sezóne nazbieral v drese Toronta 30 bodov v 66 zápasoch. Následne mal dva slabšie ročníky a potom sa už definitívne usadil v prvom tíme. Najviac toho odohral za spomínané Toronto, ale bodové maximum si vytvoril v Atlante – 67 bodov. Spolu ich v NHL nazbieral 465. Na konci kariéry odohral stovku zápasov za Astanu v KHL, kde ešte veľmi slušne bodoval. Svoju vlasť reprezentoval iba na jedných MS a jednej Olympiáde.

Honorable mentions

Do tejto sekcie sa dostala francúzsko-dánska zmeska hráčov. Dvaja francúzski rovesníci, 31-roční hráči: Stéphane Da Costa (má aj poľskú krv, no od mala reprezentuje Francúzsko, príliš sa nepresadil v NHL (47 zápasov), no o to viac sa presadzuje v KHL, kde má na konte 206 bodov v 239 zápasoch a v jednom ročníku skončil v bodovaní štvrtý; 8-krát hral na MS – 46 zápasov, 39 bodov) a Antoine Roussel (519 zápasov v NHL, v nich 185 bodov, jeho bodové maximum je 31 bodov, 5-krát hral na MS). Tretím do partie je Dán Nicklas Jensen, 27-ročné krídlo to skúšalo v NHL, no bolo z toho iba 31 zápasov. Dnes už štvrtú sezónu oblieka dres Jokeritu Helsinki v KHL, kde má 119 bodov v 151 zápasoch. Za svoju krajinu hral na MS 5-krát.

3. útočník – Dainius Zubrus (Litva)

Pochádza z hokejovo exotickej krajiny, rozhodne ale nie je tajomstvom, že je produktom ešte sovietskej hokejovej školy. Po drafte v roku 1996, v ktorom ho brali už ako 15-teho v poradí, sa okamžite presadil v NHL. Na farme neodohral počas kariéry ani jeden zápas. Celkovo obliekal dresy šiestich klubov, no so žiadnym z nich nevyhral Stanley Cup. Vykorčuľoval na takmer 1300 zápasov, v ktorých nazbieral niečo menej ako šesťsto bodov. V roku 2004 dokonca reprezentoval Rusko na Svetovom pohári, ktorý patrí pod hlavičku NHL a nevzťahujú sa naň IIHF pravidlá (podľa ktorých by za Rusko hrať nemohol). A spolu s Kovaľovom bol najproduktívnejším hráčom Ruska. Okrem toho hrával za Litvu na MS v nižších divíziách, dokonca ešte aj po ukončení klubovej kariéry.

2. útočník – Dmytro Chrystyč (Ukrajina)

Veľká hviezda ukrajinského hokeja, ktorá ešte stihla reprezentovať Sovietsky Zväz. Už to je znak kvality. Po páde režimu nabral smer Washington, kde začal i skončil zámorskú kariéru. Medzi tým hral aj za Los Angeles, Boston a Toronto. V prvej úplnej sezóne si vytvoril svoje maximum – 73 kanadských bodov; dnes ohromný výkon, v sezóne 1991/92 sa ledva dostal do prvej 50-tky bodovania. Vo viac než osemsto zápasoch mu chýbajú tri body k 600-bodovej hranici. Po kariére v NHL hral ešte dva roky ruskú Superligu a vo veku 34 rokov skončil s aktívnym hokejom. Hral na štyroch MS, trikrát za Ukrajinu a raz za Sovietsky Zväz, s ktorým vybojoval zlato. V drese Ukrajiny sa predstavil jedenkrát aj pod piatimi kruhmi.

1. útočník – Anže Kopitar (Slovinsko)

Anže je skutočná hokejová superhviezda, a to pochádza z krajiny, kde sa počet hokejistov ráta v stovkách. Jeho otec Matjaž reprezentoval dlhé roky Juhosláviu aj Slovinsko, ktoré aktuálne trénuje. Najviac pre slovinský hokej ale spravil asi tým, že mal syna Anžeho. Ten v mladučkom veku dávno prerástol slovinskú ligu a odišiel do Švédska. Tam nepatril medzi priemer, ako by mnohí očakávali; patril medzi najlepších a na drafte v roku 2005 ho brali ako 11. v poradí. A odkedy do NHL odišiel, patrí k lídrom Los Angeles Kings, kde odohral celú svoju doterajšiu profi kariéru a kde je už štyri roky kapitánom. V tomto tíme so slušnou históriou je 4. najproduktívnejší hráč – 950 bodov. Okrem toho už dvakrát vyhral Selkeho trofej pre najlepšie brániaceho útočníka, takže výborne zvláda aj defenzívu. Rovnako dvakrát už vyhral aj Stanley Cup. Pri oboch pohároch vyhral bodovanie play-off. Za Slovinsko hral na šiestich MS (4-krát v „Ačku“) a jednej Olympiáde. Na MS 2006 nazbieral 18-ročný Kopitar 9 bodov v šiestich zápasoch. Nechýbal ani v tíme Európy na Svetovom pohári.

 

OBRANA:

7. obranca – Alexej Troščinskij (Kazachstan)

V mládežníckych kategóriach stihol ešte reprezentovať ZSSR a potom plynulo prešiel pod hlavičku Kazachstanu. V ňom sa nareprezentoval dostatočne, 11× MS (3× v A-kategórii) plus jedna Olympiáda. Dvakrát nosil na vrcholnom podujatí kapitáske „C-čko“. Klubovú kariéru strávil v sovietskej (46 zápasov), ruskej (682) a kontinentálnej lige (KHL; 219 zápasov). V najlepších rokoch hrával za Omsk a za Dynamo Moskva, kde bol aj kapitánom. Dovedna 4-krát sa v Rusku tešil z ligového titulu.

6. obranca – Oliver Lauridsen (Dánsko)

31-ročný zadák má na konte 16 zápasov v NHL v drese Philadelphie. Do zámoria sa vybral švédskou cestou, hrával v univerzitnej lige, no keď sa mu potom nepodarilo preraziť do NHL, vrátil sa do Európy. 4 roky hral za Jokerit v KHL a prebiehajúcu sezónu započal vo Švédskej SHL, kde je kapitánom Malmö. Mohutný obranca zameraný hlavne na defenzívu je pravidelným účastníkom MS. Odohral ich už sedem, tj. 50 zápasov, no z gólu sa ešte netešil. Vitrínu mu zdobí jeden švédsky titul.

5. obranca – Yohann Auvitu (Francúzsko)

V mladom veku odišiel za hokejom do Fínska. V krajine tisícich jazier oslavoval aj svoj dosiaľ jediný ligový titul. Draftovaný nebol, no po vyše piatich rokoch v tamojšej najvyššej súťaži sa odhodlal na odchod do zámoria. Po dvoch rokoch v prvých tímoch (Edmontone, New Jersey) a na farme sa dohodol na kontrakte v KHL a aktuálne hráva vo Švédsku. Zaknihoval 216 zápasov vo fínskej Liige a 58 zápasov v NHL. 31-ročný obranca, ktorý rád strieľa góly, sa okrem Fínska nikde viac nepresadil. Teda keď nepočítame francúzsku reprezentáciu, kde často zavolajú. Takže už hral na deviatich majstrovstvách. Na MS 2017 si pripísal 7 bodov v rovnakom počte stretnutí.

4. obranca – Serhij Klymentiev (Ukrajina)

Rodák z kubánskej Havany, Sergej (po ukrajinsky Serhij) Klymentiev, odišiel ešte pred draftom do zámoria, no dosiahol iba do líg AHL a IHL. V jednej AHL sezóne dosiahol na obrancu výborných 42 bodov v 77 zápasoch, ale v NHL šancu nedostal. Po návrate do Európy hral v ruskej Superlige, najviac za Magnitogorsk a Kazaň (s oboma vyhral titul). Záverom kariéry stihol aj prvý ročník KHL, po ktorom sa vrátil do Kyjeva, kde po pár rokoch ukončil kariéru. Za Ukrajinu hral 13-krát na MS (8-krát v „Ačku“) a raz pod piatimi kruhmi.

Honorable mentions

Vladimir Antipin je kazašský obranca, ktorý v sovietskej lige, ruskej Superlige a KHL odohral viac než 650 zápasov (215 bodov). S Omskom raz vyhral titul a za svoju krajinu hral na MS 9× (4× v A-kategórii) a na Olympiáde dvakrát. Jeho krajan Roman Savčenko má 32 rokov a v KHL za sebou 557 zápasov. V nich nazbieral 139 bodov. V drese Kazachstanu hral zatiaľ na deviatich MS (4-krát v „Ačku“).

3. obranca – Olexandr Godyňuk (Ukrajina)

Saša Godyňuk reprezentoval viac Sovietsky Zväz ako Ukrajinu. Prešiel mládežníckymi kategóriami ZSSR a jedenkrát sa tešil zo zlata na MS do 20 rokov. O rok neskôr bol so striebrom na krku najlepším obrancom týchto MS. Za Ukrajinu potom hral o 9 rokov na jedných MS. Čo sa týka klubovej kariéry – po takmer stovke zápasov v sovietskej lige odišiel, keď už mohol, do zámoria. Ako hotový obranca sa pomaly presadzoval v Toronte, ktoré ho draftovalo. V dokopy štyroch tímoch NHL odohral 223 zápasov. Ešte pred 30-tkou ale z kolotoča NHL pre výkonnosť vypadol. Hral v IHL, potom vo Švajčiarsku a v nemeckej DEL potom ukončil kariéru. Ligový titul nikdy nezískal.

2. obranca – Philip Larsen (Dánsko)

Ofenzívnejšie ladený 31-ročný zadák pochádza z Dánska. Preto neprekvapí, že do veľkého hokeja sa vybral klasicky cez Švédsko. Po dvoch kompletných sezónach v tamojšej najvyššej lige odišiel skúsiť šťastie do Dallasu. V tíme Stars mu chvíľu trvalo presadiť sa a neskôr hral za Edmonton aj Vancouver, ale NHL bola akosi nad jeho sily. Nastúpil v nej na 151 zápasov. Viac mu to ide v KHL, kde už má na konte tristo štartov. V tejto lige sa už naplno prejavuje aj jeho ofenzívny inštinkt – nazbieral 174 bodov. Štvrtý rok nastupuje v Ufe a patrí medzi najlepších obrancov ligy. Za Dánsko hral na šiestich MS.

1. obranca – Darius Kasparaitis (Litva)

Jediný obranca tohto pozliepaného tímu, ktorý sa skutočne presadil v NHL. Nie je vysoký, ale známym (a neobľúbeným) sa stal hlavne pre svoju hru do tela. Má za sebou 863 štartov v najlepšej lige sveta a v nich 1379 trestných minút. Hral v štyroch tímoch, najviac za Pittsburgh. Bodovo príliš nevyčnieval, jeho úlohy boli iné. Okrem toho odohral v sovietskej, ruskej lige a v KHL ďalších vyše sto zápasov. Aj keď je Litovčan, má na konte veľké tímové úspechy na medzinárodnej scéne. To preto, že dlhé roky reprezentoval Rusko. Má kompletnú sadu medailí z Olympiád, kde štartoval 4-krát a z juniorských šampionátov zlato a striebro, ktoré získal ešte v drese ZSSR. Za Rusko hral aj na dvoch MS a dvoch Svetových pohároch. Profi kariéru síce ukončil ako 37-ročný v KHL, no za svoju rodnú Litvu si zahral prvý a poslednýkrát, až keď mal 45 rokov. Bolo to na MS nižšej kategórie. Splnil si tým sen a spolu s krajanom Zubrusom pomohli Litve k postupu o kategóriu vyššie. Je zrejme rekordman v tom, že hral za 5 reprezentácii: prerod zo ZSSR na Rusko znamenal, že hral za Sovietsky Zväz, za Spoločenstvo nezávislých štátov, za Zjednotený tím a za Rusko. No a po rokoch konečne aj za Litvu.

 

BRANKÁRI:

Honorable mentions

Rezervnými brankármi sú: Konstantyn Symčuk (Ukrajinec, ktorý v ruskej Superlige a KHL odchytal viac ako 250 zápasov. 11-krát chytal na MS, z toho 6-krát v „Ačku“ a raz na Olympiáde. Na MS 2005, kde hralo veľa hviezd z NHL mal 94% úspešnosť zásahov); Vitalij Jeremejev (Kazach, odchytal 4 zápasy v NHL a ďalších viac než päťsto v ruskej Superlige a KHL, získal dva tituly, v sezóne 2010/11 bol vyhlásený za najlepšieho brankára KHL; 11× chytal na MS, z toho 5× v A-kategórii); Vitalij Kolesnik (Kazach, 8 štartov v NHL, ďalších takmer tristo v najvyšších ruských ligách; čisto v KHL má 92,2% úspešnosť, v drese Ufy sa tešil z Gagarinovho pohára; 9-krát chytal na MS z toho 4-krát v A-kategórii, na MS 2005 mal 95,2% úspešnosť).

3. brankár – Cristobal Huet (Francúzsko)

S hokejom začínal v rodnej krajine a vo veku 23 rokov sa presunul do vyspelejšieho Švajčiarska. Po troch rokoch tam ho draftovali Los Angeles, kam sa neskôr presunul. To už mal 27 rokov a bol hotovým brankárom, čo dokazoval aj priamo v NHL. Najviac zápasov a tiež najlepšie čísla mal v drese Montrealu. V zámorí strávil spolu 7 rokov a po zisku Stanley Cupu (s Chicagom), sa vrátil do Švajčiarska. Tam po 8 rokoch ukončil kariéru. Celkovo odchytal v NHL 272 zápasov s úspešnosťou 91,3% a z toho 24 stretnutí zakončil čistým kontom. Ďalších štyristo zápasov odchytal v spomínanej NLA, kde získal jeden titul. Za Francúzsko hral na 15-tich MS (z toho v „Ačku“ 13-krát) a dvoch Olympiádach. V reprezentácii však príliš nežiaril.

2. brankár – Frederik Andersen (Dánsko)

Aktuálne 31-ročný brankár odišiel v mladom veku z Dánska, kde ho aj draftovali, do Švédska. Tam pobudol iba rok (pretože bol okamžite najlepším brankárom ligy) a odišiel do zámoria, kam ho medzitým draftovali druhýkrát. Po jednej sezóne v AHL sa už presadil v NHL, kde chytá doteraz. Toronto je jeho druhým klubom a od svojho príchodu tam robí brankársku jednotku. Doteraz nastúpil v NHL na 369 zápasov s úspešnosťou 91,7%. 19-krát nepustil za svoj chrbát ani jeden puk. V sezóne 2015/16 získal v drese Anaheimu spolu s Gibsonom Jenningsovu trofej za najmenej inkasovaných gólov. V dánskej reprezentácii chytal dosiaľ na štyroch MS, na tých v roku 2018 mal úspešnosť 94,3%.

1. brankár – Jevgenij Nabokov (Kazachstan)

Podobne ako Litovčan Kasparaitis, aj brankár Nabokov chytal za svoju krajinu a zároveň aj za Rusko. Akurát v opačnom poradí. Najprv, ešte ako tínedžer, chytal za rodný Kazachstan v roku 1994 na MS C-kategórie na Slovensku. O 12 rokov neskôr si už obliekol ruský dres a odvtedy už chytal iba v tejto reprezentácii. V ruskej TOP 23 historickej nominácii nebol, pretože ho považujem za Kazacha. A tak je tu – ako jednotka. Po pár rokoch odchytaných v ruskej Superlige odišiel do zámoria. Postupne sa z neho stala brankárska jednotka v klube San Jose, kde strávil najväčšiu časť kariéry. Zďaleka nikto neodchytal toľko zápasov za tento tím, ako práve Nabokov – až 563 z celkovo 697 duelov, na ktoré v profilige nastúpil. V NHL má Úspešnosť 91,1% a až 59 vychytaných núl (viac ako ktorýkoľvek ruský brankár). V sezóne 2007/08 nastúpil až na 77 zápasov. V tom čase bol jedinýkrát nominovaný na Vezinovu trofej pre najlepšieho brankára. Na MS v „Ačku“ aj na Olympiáde štartoval zhodne po dvakrát a MS raz aj vyhral. Všetko to už ale bolo v tíme Ruskej Federácie.

 

Tak a to je vše přáleté. Súhlasíte s vybranými hráčmi a poradím? Vaše názory (ak budú napísané konštruktívne) si rád prečítam v diskusii ;)

BONUS VIDEO ANŽE KOPITAR:

 

Ďalšie krajiny: Bielorusko, Česko, Fínsko, Kanada, Lotyšsko, Nemecko, Nórsko, Rakúsko, Rusko, Slovensko, Spojené Štáty, Švajčiarsko, Švédsko

Linky na ďalšie články:

Hokejové zaujímavosti - 1. časť

Hokejové zaujímavosti - 2. časť

Hokejové zaujímavosti - 3. časť - draft

Hokejové zaujímavosti - 4. časť - Keby bolo keby

Hokejové zaujímavosti - 5. časť - Ktorá liga je najviac vyrovnaná?

Ako si Slovensko vodí v NHL v porovnaní s inými krajinami?

Slovenská a česká hokejová stopa v zahraničných ligách

Reprezentanti dvoch krajín - naturalizovaní hokejoví prebehlíci

Ako veľmi dominujú domáci hráči európskym hokejovým ligám?

NHL - Najlepší vek; Najlepší hráč; Najväčší smoliar atď.

NHL - 500-góloví hráči, cesta do "Triple gold" klubu, víťazný gól znamenajúci Stanley Cup

NHL - 100gólová sezóna hráča; najhoršia tímová sezóna, NAJ vzdialenosti tímov

Slováci v československom drese, hlavné mestá v lige, hráči končiaci kariéru (ako víťazi)

NHL – zranenia, trestné minúty, logá klubov. Alebo čo keby sa vrátili remízy?

Ďalšie moje články napísané pre REFRESHER.sk tu a pre vedelisteze.sk tu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA PETRA SCHUTZA

Z paralelnej reality, v ktorej premiér uviazol, sa nemá šancu vymotať (týždeň podľa Schutza)

Minulosť už dobieha aj veľké ryby.

Cez čiaru: Ktorí vplyvní ľudia dláždili cestu Haščákovi a Pente?

Kto boli vplyvní známi a kamaráti na strane Penty?


Už ste čítali?