reklama

Najlepší hokejoví reprezentanti USA – historický „Dream team“

TOP 23 amerických hokejistov, alebo aká by bola hypotetická, historicky najlepšia zostava americkej hokejovej reprezentácie?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Zdravím Vás! Pripravil som si pre hokejových zanietencov ďalšiu fajnšmekrovinu. O rôznych štatistikách som už napísal veľa (linky na konci článku). Tentokrát som sa rozhodol zostaviť rebríček, alebo inak povedané taký All-stars tím reprezentantov niektorých krajín.

Pre takých, ktorí sa nad rebríčkom plánujú zhroziť, najprv pár poznámok:

  • v prvom rade ide o MÔJ SUBJEKTÍVNY POHĽAD

  • zostava je zložená z 13 útočníkov, 7 obrancov a 3 brankárov ( + honorable mentions pre tých, ktorým tesne „ušla nominácia“)

  • hráč musel reprezentovať svoju krajinu na veľkom turnaji (takže Makarov a Krutov nebudú v ruskej zostave, reprezentovali iba Sovietsky Zväz; rovnako v slovenskej nebude Golonka či Lukáč atď)

  • hráči nesmú byť naturalizovaní (žiadni Kanaďania v zostavách Bieloruska, Švajčiarska, ...)

  • príliš mladí hráči sa napriek obrovskému potenciálu nemusia do TOPky dostať, ešte je priťažké ich zaradiť.

Ďalšie krajiny tu: Bielorusko, Česko, Fínsko, Kanada, Lotyšsko, Nemecko, Nórsko, Rakúsko, Rusko, Slovensko, Švajčiarsko, Švédsko, zvyšok sveta

Obrázok blogu

V tomto článku rozoberiem SPOJENÉ ŠTÁTY AMERICKÉ. Tak poďme na to.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Spojené štáty boli vždy popri Kanade ten slabší zámorský súper. Draftové rebríčky posledných rokov ale naznačujú, že Američania budú v budúcnosti Kanade poriadne konkurovať. Do hokejovej špičky však patria už roky, takže obsadiť rebríček samými hviezdami nebol problém.

ÚTOK:

13. útočník – Tony Amonte

Po drafte bol ešte tri roky na univerzite. Dobrý nápad pre prípad, že to s hokejom nevyjde. To ale rozhodne nebol jeho prípad. Rovných deväťsto bodov v 1174 zápasoch NHL je výkonnosť, vďaka ktorej sa o kontrakt nemusel obávať. Mal vyrovnanú výkonnosť; iba raz mal v sezóne viac bodov ako zápasov, no v každej si odohral svoj štandard. V sezóne 1999/2000 bol tretím najlepším strelcom NHL. Zranenia ho zväčša obchádzali, no rovnako ho obišiel aj väčší tímový úspech. Vynahradil si to aspoň v reprezentácii. Odohral dvoje MS, dve Olympiády (jedno striebro) a najväčší úspech bolo víťazstvo na Svetovom pohári.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

12. útočník – Zach Parise

Stále aktívny 36-ročný krídelník strávil celú NHL kariéru takmer rovnomerne v dvoch tímoch – v New Jersey a v Minnesote. V prvom menovanom tíme bol v sezóne 2008/09 3. najlepší strelec a 5. najproduktívnejší hráč NHL. Vtedy bol na vrchole. V poslednej sezóne preťal hranicu tisícich zápasov, a čoskoro pretne osemstovku v bodovaní. Draftová 17-tka z roku 2003 hrala za Spojené štáty na troch MS a dvoch Olympiádach. Na prvej Olympiáde nazbieral 8 bodov v 6 zápasoch a na druhej bol dokonca kapitán tímu.

11. útočník – Doug Weight

Hral až do svojej 40-tky, aj keď ku koncu kariéry sa mu o 82 odohratých zápasoch v jednej sezóne už asi ani nesnívalo. Výborný nahrávač, ktorému sa raz podarilo prekonať hranicu 100 bodov, hral v šiestich kluboch NHL. A zrovna v drese klubu, v ktorom strávil najkratší čas, oslavoval svoj jediný Stanley Cup. Podarilo sa mu to v Caroline. Nazbieral 1033 bodov v 1238 zápasoch a podarilo sa mu získať jednu individuálnu trofej. Za USA hral 3-krát na MS a rovnako 3-krát sa predstavil na Olympiáde. Na týchto šiestich veľkých turnajoch dal iba jeden gól. Nuž, ako je písané vyššie – bol výborný nahrávač a k tomu gólu pridal 23 asistencii. Trochu viac ako strelec sa ukázal na víťaznom Svetovom pohári v 1996. Tam dal góly tri.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

10. útočník – Johny Gaudreau

Má 27 rokov a za sebou už kus hviezdnej kariéry. V najlepšej lige sveta hral tento nižší útočník zatiaľ iba za Calgary, kde ani nemajú dôvod niekam ho púšťať. V sezóne 2018/19 si pripísal 99 kanadských bodov a nepochybne dúfajú, že takýto kúsok ešte zopakuje. Zatiaľ má v 464 zápasoch NHL štatistiku takmer bod na zápas. Na americké pomery sa celkom často zúčastňuje MS. Svoje šikovné ruky zatiaľ ukázal na štyroch a na dvoch z nich dosiahol dvojciferný počet bodov.

Johny Gaudreau
Johny Gaudreau 

9. útočník – Phil Kessel

Podobne ako všetci doteraz spomenutí hráči, aj Phil hral najprv v univerzitnej lige a potom v podstate plynulo prešiel priamo do NHL. Patrí pod Arizonu, ktorá je už jeho štvrtým tímom. Predtým hral v Pittsburghu, kde dvakrát dvíhal nad hlavu Stanleyho pohár. A veľkým dielom sa o obidva pričinil. Draftová 5-ka z roku 2006 má v NHL zatiaľ na konte vyše tisícky zápasov a v nich 861 bodov. V reprezentácii tiež čo to ukázal. Na MS chodil, keď bol mladší. Dokopy hral na troch, a aj keď na dvoch z nich mal aspoň bod na zápas, tímový úspech s tímom nevybojoval. Vynahradil si to striebrom z Olympiády. Pod piatimi kruhmi si zahral počas kariéry dva razy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

8. útočník – Auston Matthews

Na drafte 2016 si ho vybralo z prvej priečky Toronto, kde odvtedy predvádza jednu hviezdnu sezónu za druhou. Ešte pred draftom si zahral vo švajčiarskej lige, kde exceloval a skvele sa pripravil na mužský hokej. Je predovšetkým strelec gólov, čo nie je u centrov zvyčajné. Už v nováčikovskej sezóne bol tretí najlepší strelec NHL a rovnakú priečku obsadil v naposledy. V 282 zápasoch má už 158 presných zásahov. Okrem toho trávi minimum času na trestnej lavici. Tímové úspechy zatiaľ dosahoval iba v nižších vekových kategóriach v reprezentácii. Medzi mužmi hral na MS zatiaľ iba raz.

7. útočník – John LeClair

Legendárny útočník, ktorý žiaril predovšetkým v drese Philadelphie. Trikrát v ňom dokázal pokoriť 50-gólovú hranicu; jedenkrát sa delil o tretiu priečku spomedzi strelcov NHL s Pavlom Burem. Vyhral aj jeden Stanley Cup, ale to ešte s Montrealom, teda pred pôsobením vo Flyers. Svojich 819 kanadských bodov rozložil medzi góly a asistencie na dve takmer rovnako veľké porcie. K tomu má 204 plusových bodov v tabuľke pravdy. Na seniorských MS nikdy nehral, ale Spojené štáty reprezentoval na víťaznom Svetovom pohári 1996 a dvoch Olympiádach. Na tej druhej bol najlepším strelcom a svojimi šiestimi gólmi pomohol svojej krajine vybojovať striebro.

6. útočník – Jeremy Roenick

Tvrdý hráč s dobrou technikou, ktorému sa vyhýbali väčšie hokejové úspechy. Skúšal to v piatich kluboch NHL, no najďalej to dobojoval len do finále s Chicagom. Individuálne to ale osmička draftu 1988 rozbalila naplno. Trikrát prekonal stobodovú hranicu a dvakrát aj tú päťdesiatgólovú. To sa však dialo v čase, kedy padalo v hokeji viac gólov ako teraz, takže na dosiahnutie nejakej individuálnej trofeje to nestačilo. Suma sumárum – 1363 zápasov, 513 gólov, 1216 bodov. V týchto poschodiach to už sú v rebríčku samí tisíckari. Za Spojené štáty hral 1-krát na MS a 2-krát na Olympiáde. Z jednej z nich si odniesol striebornú medailu.

Jeremy Roenick
Jeremy Roenick 

5. útočník – Keith Tkachuk

Ďalší zo silnej generácie amerických hokejistov narodenej okolo roku 1970. Ľavé krídlo, ktoré viac bavilo strieľať góly ako prihrávať. 50-gólovú hranicu prekonal dvakrát a jedenkrát si vďaka tomu zaslúžil trofej pre najlepšieho strelca ligy. Keby existovala trofej aj za čo najviac trestných minút, v prvých rokoch kariéry by možno získal aj takú. Dlhé roky bol kapitán Phoenixu, dnešnej Arizony, kde je stále druhý najproduktívnejší hráč v histórii (za nedostihnuteľným Doanom). Nastúpil na 1201 zápasov a v nich zaknihoval 1065 bodov. Stanley Cup nezískal, najväčším úspechom je triumf na Svetovom pohári v drese USA. Okrem toho hral na štyroch Olympiádach, kde bol však väčšinou v tieni iných hráčov. To si ale vynahrádzal na spomínaných Svetových pohároch, kde to bolo naopak.

4. útočník – Mike Modano

Sympaťák, produktívny a nesmierne rýchly center, draftová jednotka 1988 a v kanadskom bodovaní druhý najlepší Američan v NHL. A to nikdy nedosiahol stobodovú hranicu. Jeho výkony ale boli konzistentné, vďaka čomu sa stal najväčšou legendou Dallasu Stars. S týmto tímom získal aj jediný Stanley Cup. Jediný pre neho aj pre Dallas. Len jedno stretnutie mu chýba k 1500 a bodov nazbieral 1374. Až sa pri takých číslach ťažko verí, že najviac bodov v jednej sezóne mal „len“ 93. V reprezentácii si 3-krát zahral na MS a rovnako aj na Olympiáde. Dokopy mu však na krku visí iba jedna medaila, strieborná z OH. Samozrejme ale nemohol chýbať pri triumfe Spojených štátov na Svetovom pohári 1996.

Honorable mentions

Pri USA sa dostali do tejto sekcie skutočné hviezdy. Prvou je Kevin Stevens, ktorý získal 726 bodov v 874 zápasoch, má dva Stanley Cupy a dve stobodové sezóny. Ďalšou je Bill Guerin, ktorý má tiež dva Stanleyho poháre a v NHL pozbieral 429 gólov a 856 bodov. Poslednou je 24-ročný center Buffala Jack Eichel. Už má na konte 337 bodov a čoskoro by mal začať tretiu sezónu s „C-čkom“ na drese.

3. útočník – Pat Lafontaine

New York Islanders aj Rangers a medzitým Buffalo. Za Islanders začal hrať akurát v časoch, kedy tam končila úspešná dynastia a pomyselné žezlo pre najlepší tím od nich prevzal Edmonton. Samozrejme, aj on má vyše tisícky kanadských bodov. A stačilo mu na to 865 zápasov. Jeho najlepšia sezóna – 148 bodov v drese Buffala – trčí nad všetkými ostatnými veľmi vysoko. Hral vtedy svoj najlepší hokej, a čo je ešte dôležitejšie, vyhýbali sa mu vtedy zranenia. No a takého potešenia sa mu nedostávalo často. Veď od tejto sezóny v ďalších štyroch výrazne viac nehral ako hral. Má dve individuálne trofeje a s USA vyhral ku koncu kariéry Svetový pohár. Okrem toho hral na dvoch Olympiádach a jedných MS, bez medailového úspechu.

Pat Lafontaine
Pat Lafontaine 

2. útočník – Patrick Kane

Nedávno dovŕšil 32 rokov, no jeho vitrína je už teraz poriadne zaplnená. Výber číslo 1 v drafte 2007 a hneď v prvej sezóne 72 bodov. A samozrejme Calderova trofej pre najlepšieho nováčika. Okrem toho má ešte 4 ďalšie trofeje, jednu aj za najviac kanadských bodov zo sezóny 2015/16. Dosiaľ už tých bodov nazbieral 1022. V 973 zápasoch. Celú profesionálnu kariéru strávil v Chicagu, kde vyhral 3 Stanleyho poháre. Jeho palicovú techniku mu môžu závidieť azda aj tí najlepší. Nemá problém chodiť reprezentovať USA na majstrovstvá. Na posledných dvoch bol kapitánom, a najmä na tých v roku 2018 dosiahol 20 kanadských bodov, čo sa za posledných 40 rokov podarilo na MS iba jemu a Danymu Heatleymu. Vtedy končil s bronzom na krku. Celkovo má v 25 zápasoch na svetových šampionátoch až 42 bodov! Okrem toho má olympijské striebro a medaily zbieral aj z MS nižších vekových kategórii.

1. útočník – Brett Hull

Kanaďania mu zazlievajú, že sa rozhodol reprezentovať USA. A to už v mladom veku. Je synom nemenej slávneho Bobbyho Hulla, ktorý je číslo 8 medzi kanadskými útočníkmi. Vôbec ho nedraftovali vysoko; až 116 hráčov šlo v roku 1984 na rad pred ním. No žiadny z nich nestrelil viac gólov. Najväčšiu časť kariéry odohral v St. Louis, ale 2 Stanley Cupy, ktoré vyhral, získal v Dallase a Detroite. 4-krát prekonal 100-bodovú hranicu a 5-krát tú 50-gólovú. 3-krát sa dokonca dostal až k 70 gólom. A pri góloch ešte ostanem. Dve najlepšie gólové sezóny v histórii NHL má Wayne Gretzky. No a tá na treťom mieste nesie Hullove meno – strelil v nej 86 gólov! Jeho gólostroj sa na konci kariéry zastavil na čísle 741 a pred ním sú historicky už iba tri mená. Bodov pozbieral dohromady 1391 a individuálnych trofejí šesť. Za Spojené štáty hral na jedných MS a dvoch Olympiádach. Okrem toho aj na Kanadskom pohári, neskôr premenovanom na Svetový pohár. Tam hral trikrát a jedenkrát zvíťazil (a vyhral aj bodovanie). Zo všetkých týchto podujatí má štatistiku vyše bodu na zápas.

OBRANA:

7. obranca – Kevin Hatcher

V NHL hral dohromady za 5 rôznych mužstiev, no najväčšiu časť kariéry strávil vo Washingtone. Zo svojich 17-tich sezón sa až 15× dostal s tímom do play-off. A napriek tomu Stanleyho pohár nevyhral. Nastúpil v 1157 zápasoch a nazbieral v nich 677 kanadských bodov. Dvakrát sa dostal cez 70-bodovú hranicu a v jednej sezóne strelil najviac gólov spomedzi obrancov – 34. 5-krát hral v zápase hviezd NHL. Na medzinárodnom fóre hral na jednej Olympiáde a trikrát na Kanadskom, resp. Svetovom pohári. A práve na tom z roku 1996 sa tešil z najväčšieho úspechu kariéry.

6. obranca – Mathieu Schneider

Odohral takmer tisíctristo zápasov v NHL a získal v nich takmer 750 kanadských bodov. Hral až v desiatich kluboch NHL, no narozdiel od Hatchera sa mu podarilo aspoň jedenkrát ten Stanley Cup vyhrať. Aj jemu sa raz podarilo streliť najviac gólov medzi obrancami v sezóne. A rovnako, ako mnoho Američanov v tejto TOP 23, aj on bol pri víťazstve na Svetovom pohári v roku 1996. Okrem toho reprezentoval USA na dvoch Olympiádach – 1998 a 2006. Na tej striebornej medzi nimi chýbal.

Methieu Schneider
Methieu Schneider 

5. obranca – Gary Suter

Najväčšiu časť kariéry strávil v tíme Calgary Flames, v ktorého drese získal aj Stanley Cup. Pozbieral až 844 bodov v 1145 zápasoch a v jeho najlepších sezónach, čo sa týka bodovania, mal aspoň bod na zápas. Jedenkrát produktivitu obrancov dokonca vyhral – mal 91 bodov a bol aj nominovaný na Norrisovu trofej pre najlepšieho obrancu NHL. Hrdiť sa ale môže inou trofejou, pre najlepšieho nováčika NHL. Za Spojené štáty hral na dvoch MS, dvoch Olympiádach a troch Kanadských/Svetových pohároch. 7 takýchto turnajov, no iba na jednom z nich sa tešil z titulu.

4. obranca – Mark Howe

Má tento Američan s najviac plusovými bodmi v plus mínus hodnotení NHL niečo s Gordiem Howom? Áno, je to jeho syn. A keďže Gordie hrával aj po 50-tke, mohli si spolu zahrať v jednom tíme. Konkrétne 6 sezón v lige WHA, kým ešte existovala (dvakrát ju vyhrali) a jednu sezónu v NHL. V tej nazbieral dokopy 742 bodov v „iba“ 929 zápasoch. Trochu škoda, že do 24 rokov hrával vo WHA (viac ako päťsto bodov v 426 zápasoch). Veď hneď v prvej sezóne už v NHL vyhral bodovanie obrancov, takže jeho čísla mohli byť ešte lepšie. Na druhú stranu, roky hrať v tíme s otcom a legendou v jednej osobne muselo určite stáť za to. Aj keď bol trikrát na ňu nominovaný, Norrisovu trofej nikdy nezískal. Za USA hral na jednej Olympiáde (striebro) a jednom Kanadskom pohári.

Honorable mentions

Sem sa zmestili štyria hráči: Rod Langway (defenzívny obranca, dlhoročný kapitán Washingtonu, 994 zápasov, 329 bodov, 1 Stanley Cup, 2 Norrisove trofeje); Brian Rafalski (do NHL prišiel vo veku 26 rokov ako hviezda fínskej ligy, v profilige nastúpil na 833 zápasov, získal 515 bodov a vyhral 3 Stanleyho poháre); Ryan Suter (synovec Garyho Sutera; má 35 rokov, aktuálne hráč Minnesoty; v NHL má 1142 zápasov a 588 bodov, jedenkrát bol nominovaný na Norrisovu trofej) a John Carlson (má 30 rokov, celú NHL kariéru strávil vo Washingtone, v 757 zápasoch nazbieral 478 bodov, 1× vyhral Stanley Cup, raz bol nominovaný na Norrisovu trofej, 2× vyhral bodovanie obrancov).

3. obranca – Phil Housley

Je tretím najproduktívnejším Američanom v NHL. Z pozície obrancu husársky kúsok. 1232 bodov (4. miesto v NHL medzi zadákmi) v 1495 zápasoch je jeho profiligová vizitka. Jedenkrát vyhral bodovanie obrancov a raz bol aj nominovaný na Norrisovu trofej. Svoje najlepšie roky strávil v Buffale, no neskôr hral v ďalších 7 kluboch NHL. Stanley Cup sa mu však vyhrať nepodarilo. V reprezentácii sa objavoval hlavne v mladšom veku, ale novú chuť reprezentovať dostal aj na staré kolená, kedy už bol vždy aj kapitán tímu. Dokonca aj posledný zápas kariéry bol v drese Spojených štátov. Celkovo odohral šesť MS, jednu Olympiádu a jeden Svetový pohár. Áno, ten víťazný

2. obranca – Brian Leetch

Draftová deviatka roku 1986 bola trikrát nominovaná na Norrisovu trofej. Dve nominácie aj premenil na celkový triumf. Väčšinu kariéry strávil v klube New York Rangers, s ktorým vyhral aj svoj jediný Stanley Cup. Žiadny iný obranca nezískal v drese Rangers viac kanadských bodov. Celkovo v NHL v 1205 zápasoch nazbieral vyše tisícky bodov. Bol skutočne produktívny, 4-krát mal najviac bodov zo všetkých obrancov a dokonca má na konte jednu 100-bodovú sezónu. Okrem Norrisových trofejí má ďalšie tri individuálne ocenenia NHL. V reprezentácii sa mu najväčší úspech podaril na Svetovom pohári 1996. To ste už možno tušili, no Leetch bol zároveň kapitánom tohto úspešného tímu. Okrem toho hral na dvoch MS a troch Olympiádach (jedno striebro).

1. obranca – Chris Chelios

Druhý najstarší hráč, aký kedy brázdil klziská NHL. Mal až 48, keď zavesil korčule na klinec. A dovtedy toho veru stihol viac než dosť. Odohral 1651 zápasov (7. miesto v histórii NHL) a vyťažil v nich 948 bodov. Nebol až tak ofenzívny, jeho bodové sezónne maximum je 73. Trikrát si prebral Norrisovu trofej pre najlepšieho obrancu (zo šiestich nominácii) a trikrát bolo jeho meno vyryté na Stanley Cup. Veď toho aj v play-off dosť odohral – 266 zápasov. Okrem toho sa často „venoval“ zbieraniu trestných minút. Ešte v drese Chicaga ich v troch sezónach v rade vyfasoval viac než 200. Okrem Chicaga hral dlhé roky aj za Montreal a Detroit a na sklonku kariéry ešte krátko za Atlantu. Za USA nehral na žiadnych MS, ale zúčastnil sa štyroch Olympiád (jedno striebro) a piatich Svetových/Kanadských pohárov (jedno víťazstvo). Od roku 1998 bol kapitánom Spojených štátov na všetkých väčších turnajoch, na ktorých hral.

Chris Chelios
Chris Chelios 

BRANKÁRI:

Honorable mentions

Náhradnou brankárskou trojicou sú Mike Richter (1 nominácia na Vezinovu trofej pre najlepšieho brankára, 1× Stanley Cup, hlavný brankár víťazného tímu na Svetovom pohári 1996, dlhoročná jednotka NY Rangers; 666 zápasov v NHL, 90,4% úspešnosť zásahov, 24 núl); Tim Thomas (2-násobný držiteľ Vezinovej trofeje, 426 zápasov v NHL, 92% úspešnosť, 31 núl, 1× Stanley Cup + držiteľ ceny pre najužitočnejšieho hráča víťazného play-off) a Ben Bishop (34-ročný brankár; 413 zápasov, 92,1% úspešnosť, 33 núl; 3× bol nominovaný na Vezinovu trofej).

3. brankár – Jonathan Quick

V roku 2005 si ho vybrali na drafte králi z Los Angeles a v podstate už desať rokov majú vďaka nemu kvalitne obsadený post brankárskej jednotky. Má 34 rokov a odchytaných už 644 stretnutí v NHL. S 91,3% úspešnosťou a 52 čistými kontami. Pomohol svojmu tímu vyhrať dva Stanley Cupy, a obzvlášť pri prvom triumfe bol ozaj neprekonateľný – stal sa najužitočnejším hráčom play-off s 94,6% úspešnosťou zásahov. 2-krát získal Jenningsovu trofej pre najnižší priemer inkasovaných gólov. Vezinova trofej mu vo vitríne chýba, hoci bol na ňu 2-krát nominovaný. Za Spojené štáty chytal na jednej Olympiáde a jednom Svetovom pohári, ktorý mu príliš nevyšiel.

Johnatan Quick
Johnatan Quick 

2. brankár – John Vanbiesbrouck

V druhej polovici 80-tych rokov jasná jednotka Spojených štátov. A tiež New Yorku Rangers, kým ho odtiaľ nevytesnil Mike Richter. Následne chytal za ďalšie 4 kluby NHL. Sezónne chytal najviac v 62 zápasoch, čo je nevysoké číslo na takého hviezdneho brankára. No aj tak žiadny iný americký brankár nemá viac štartov v najlepšej lige sveta ako práve Vanbiesbrouck – 882. Úspešnosť 89,9% nevyznie tak skvele, no hrával v časoch, kedy padalo viac gólov ako dnes. V 40-tich prípadoch schádzal z ľadu bez inkasovaného gólu. 2-krát ho nominovali na Vezinovu trofej a tešil sa z nej v jednom prípade. Za Spojené štáty chytal na štyroch MS, jednej Olympiáda a dvoch Kanadských pohároch.

1. brankár – Ryan Miller

Stabilné miesto jednotky si vybojoval až v 26-tich rokoch, no dnes už má na konte 780 zápasov v NHL. A to si tento 40-ročný brankár ešte stále môže predĺžiť svoju kariéru. Motivácia by mu chýbať nemusela, keďže väčší tímový úspech ešte v lige nezaznamenal. Zatiaľ má priemernú úspešnosť zásahov 91,5% a na konte 44 núl. Dlhé roky chytal v Buffale, neskôr to skúšal v St. Louis, Vancouveri a Anaheime. Svoju jedinú nomináciu na Vezinovu trofej pretavil vo víťazstvo. Zo všetkých amerických maskovaných mužov má najviac výhier v histórii – 387. V drese USA chytal na dvoch MS a dvoch Olympiádach. Práve na Olympiáde 2010 sa stal najlepším brankárom turnaja. So svojou 94,6% úspešnosťou bol obrovskou oporou amerického strieborného tímu.

Tak a to je vše přáleté. Súhlasíte s vybranými hráčmi a poradím? Vaše názory (ak budú napísané konštruktívne) si rád prečítam v diskusii ;)

BONUS VIDEO BRETT HULL:

Ďalšie krajiny: Bielorusko, Česko, Fínsko, Kanada, Lotyšsko, Nemecko, Nórsko, Rakúsko, Rusko, Slovensko, Švajčiarsko, Švédsko, zvyšok sveta

Linky na ďalšie články:

Hokejové zaujímavosti - 1. časť

Hokejové zaujímavosti - 2. časť

Hokejové zaujímavosti - 3. časť - draft

Hokejové zaujímavosti - 4. časť - Keby bolo keby

Hokejové zaujímavosti - 5. časť - Ktorá liga je najviac vyrovnaná?

Ako si Slovensko vodí v NHL v porovnaní s inými krajinami?

Slovenská a česká hokejová stopa v zahraničných ligách

Reprezentanti dvoch krajín - naturalizovaní hokejoví prebehlíci

Ako veľmi dominujú domáci hráči európskym hokejovým ligám?

NHL - Najlepší vek; Najlepší hráč; Najväčší smoliar atď.

NHL - 500-góloví hráči, cesta do "Triple gold" klubu, víťazný gól znamenajúci Stanley Cup

NHL - 100gólová sezóna hráča; najhoršia tímová sezóna, NAJ vzdialenosti tímov

Slováci v československom drese, hlavné mestá v lige, hráči končiaci kariéru (ako víťazi)

NHL – zranenia, trestné minúty, logá klubov. Alebo čo keby sa vrátili remízy?

Ďalšie moje články napísané pre REFRESHER.sk tu a pre vedelisteze.sk tu.

Martin Zachar

Martin Zachar

Bloger 
  • Počet článkov:  177
  •  | 
  • Páči sa:  10x

Neobyčajne obyčajný človek, ktorého svet zrkadlia jeho verše :))) Zoznam autorových rubrík:  Básne - nezaradenéBásne - humornéZaujímavostiMS 2002Súkromné

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu