Najlepší hokejoví reprezentanti Slovenska – historický „Dream team“

Autor: Martin Zachar | 21.11.2020 o 7:49 | Karma článku: 2,91 | Prečítané:  827x

TOP 23 slovenských hokejistov, alebo aká by bola hypotetická, historicky najlepšia zostava slovenskej hokejovej reprezentácie?

Zdravím Vás! Pripravil som si pre hokejových zanietencov ďalšiu fajnšmekrovinu. O rôznych štatistikách som už napísal veľa (linky na konci článku). Tentokrát som sa rozhodol zostaviť rebríček, alebo inak povedané taký All-stars tím reprezentantov niektorých krajín.

Pre takých, ktorí sa nad rebríčkom plánujú zhroziť, najprv pár poznámok:

  • v prvom rade ide o MÔJ SUBJEKTÍVNY POHĽAD
  • zostava je zložená z 13 útočníkov, 7 obrancov a 3 brankárov ( + honorable mentions pre tých, ktorým tesne „ušla nominácia“)
  • hráč musel reprezentovať svoju krajinu na veľkom turnaji (takže Makarov a Krutov nebudú v ruskej zostave, reprezentovali iba Sovietsky Zväz; rovnako v slovenskej nebude Golonka či Lukáč atď)
  • hráči nesmú byť naturalizovaní (žiadni Kanaďania v zostavách Bieloruska, Švajčiarska, ...)
  • príliš mladí hráči sa napriek obrovskému potenciálu nemusia do TOPky dostať, ešte je priťažké ich zaradiť.

Ďalšie krajiny tu: BieloruskoČeskoFínskoKanadaLotyšskoNemeckoNórskoRakúskoRusko, Spojené Štáty, Švajčiarsko, Švédsko, zvyšok sveta

V tomto článku rozoberiem SLOVENSKO. Tak poďme na to.

Slovensko predviedlo zo všetkých krajín širšej svetovej hokejovej špičky zrejme najvyšší kvalitatívny pokles. Vrchol slovenského hokeja bol približne na prelome storočí, za posledné roky sa snaží zastaviť úpadok. Na nové veľké mená v dnešnej dobe čaká niekedy aj roky.

ÚTOK:

13. útočník – Richard Zedník

Srdnatý hráč, ktorý najväčšiu porciu zo svojich 745 zápasov strávil vo Washingtone a Montreale. Jeden presný zásah mu chýba k 200 gólom, bodov nazbieral 378. Jeho sezónne maximum je 30 gólov; 50-bodovú hranicu dosiahol raz a to paradoxne v predvýlukovom ročníku, kedy bol najnižší gólový priemer zápasov NHL. Po návrate do Európy ešte chvíľu hral v KHL, na Slovensku a vo Švédsku a s kariérou sa lúčil na domácich MS. Celkovo za Slovensko hral na štyroch svetových šampionátoch (jeden bronz) a dvoch Olympiádach.

12. útočník – Zdeno Cíger

Draftovaný bol ešte v roku 1988, keď začínal v Trenčíne. V ďalšej sezóne sa stal najlepším nováčikom československej ligy (15 gólov v 32 zápasoch). Neskôr viackrát odišiel z Európy do NHL a pomedzi to sa postupne stal legendou Slovana Bratislava. Jeho najlepšia sezóna je nepochybne 1995/96 za Edmonton. Strelil v nej 31 gólov a pozbieral 70 bodov (vtedy však padalo v NHL viac gólov a tento výkon stačil iba na 48. miesto v bodovaní; v sezóne 2003/04 by bol s rovnakým počtom bodov na 20. mieste). Napriek nesporným kvalitám nechcel ostať v zámorí (aj keď to tam ešte jedenkrát skúšal a celkovo má v NHL 228 bodov v 352 zápasoch). Okrem zámorských a slovenských klubov nehral nikde inde. 4-krát vyhral slovenský titul a v 355 zápasoch nazbieral 428 bodov. Bol kapitánom československého tímu na MS do 20 rokov, s ktorým získal bronz. Potom hral na deviatich MS (8-krát v „Ačku“, 3-krát získal bronz, dva z nich ešte v drese ČSR). Slovensko reprezentoval aj na jednej Olympiáde.

11. útočník – Ladislav Nagy

Podobne ako Cíger, aj Nagy sa zrejme pobral z NHL skôr ako musel. 311 bodov v 435 zápasoch je predsa nadštandard. 4× sa dostal cez 50 bodov a to v dvoch prípadoch vynechal cca tretinu sezóny pre zranenia. Bol lídrom Phoenixu, dnešnej Arizony. V Európe potom striedavo hral v KHL, v slovenskej extralige či v severských krajinách. Všade s puncom kvality. V KHL má pol bodu na zápas v 230 stretnutiach a v slovenskej extralige má zápasový priemer 1,1 bodu. Nižší útočník so šikovnými rukami nikdy nezískal ligový titul. Tie najkrajšie hokejové chvíle zažil v reprezentácii. 8-krát hral za Slovensko na MS (titul a bronz, pri ktorom odohral asi svoj najlepší turnaj) a pridal aj jednu Olympiádu.

10. útočník – Michal Handzuš

Členov Triple gold klubu Slovensko nemá, ale má dvoch hokejistov, ktorí vyhrali titul MS, Stanley Cup a aj domácu ligu. Handzuš je jedným z nich. Robustný center s citom pre defenzívu odohral v NHL viac ako tisíc zápasov a nazbieral v nich 483 bodov. Jeho maximom je 58 bodov, no ktovie či by lepšie nedopadla sezóna 2006/07, keby sa hneď na jej začiatku nezranil. V play-off NHL odohral viac ako sto zápasov a vo vyraďovacej časti ho bolo veľa vidieť aj v slovenskej lige. Zo štyroch play-off, ktoré odohral na Slovensku, bol 4-krát vo finále. Titulom však skončilo iba jedno. Hral na troch olympijských hrách a šiestich MS, z ktorých má okrem spomínaného titulu aj dve striebra.

9. útočník – Tomáš Tatar

Jediný aktívny útočník v zozname je tento onedlho 30-ročný krídelník s výbornou palicovou technikou. Bol draftovaný koncom druhého kola v roku 2009. Zatiaľ trikrát prekonal 50-bodovú hranicu a v poslednej sezóne, prerušenej pre koronu, si vytvoril maximum – 61 bodov. Aktuálne ich má v 575 zápasoch 347, prevažne za Detroit a Montreal. Ligový titul vyhral v kariére dosiaľ jeden – v AHL. Najbližšie roky by mohol byť lídrom Montrealu a tiež slovenskej reprezentácie. Za ňu hral zatiaľ na piatich MS (1× striebro) a jednej Olympiáde.

8. útočník – Jozef Stümpel

Má 48 a donedávna ešte hral hokej, aj keď už len rekreačne v tretej slovenskej lige. Vo svojich najlepších rokoch bol ale špička v NHL. Excelentný nahrávač a výborný hráč na vhadzovanie. V sezóne 1997/98 nazbieral 79 bodov a bol 10. najproduktívnejší hráč a 5. najlepší nahrávač. Najväčšiu časť kariéry strávil v Bostone a Los Angeles. Spolu nastúpil na 957 zápasov – 677 bodov. Necelé 4 roky hral aj v KHL (najlepšia sezóna 52 bodov, a to už mal 37 rokov). Viac ako 250 zápasov pridal aj v slovenskej extralige. Za Slovensko hral 8-krát na MS (zlato a bronz) a trikrát na Olympiáde. Na MS 2003 mal štatistiku 4+11 v deviatich zápasoch. So svojim parťákom Pálffym vtedy tvoril najlepší útok turnaja.

7. útočník – Miroslav Šatan

Spolu s Handzušom druhý hráč so Stanley Cupom, titulom z domácej ligy a zlatom z MS. Tie tituly doma boli až tri a medailí má najviac zo Slovenska. Ako jediný vlastní všetky štyri vybojované cenné kovy slovenskej seniorskej reprezentácie. 1050 zápasov v NHL, 735 bodov. V strelecky najlepšej sezóne bol so 40 gólmi deviatym najlepším strelcom NHL. Najúspešnejší slovenský reprezentant hral 14× na MS, z toho 12× v A-kategórii (8× kapitán; 2× vyhral bodovanie turnaja; celkom 88 zápasov, 75 bodov) a 4× na Olympiáde. Dlhoročný líder Slovenska bol mužom momentu. Jeho veľmi príznačná prezývka bol Tichý zabijak. Výrok legendárneho Wayna Gretzkeho už Slovákom azda aj zľudovel – „môžete mať Jágra, Bondru, Bureho a všetkých ostatných. Ak by sme mali hrať jeden zápas o všetko čo máme proti všetkému čo máte Vy, vybrali by sme si do útoku Šatana.“

6. útočník – Marián Gáborík

Najvyššie draftovaný Slovák v histórii. Istú dobu bol azda najrýchlejším hráčom NHL a jedným z najobávanejších strelcov. Jeho gólostroj sa zastavil pri čísle 407, avšak oproti takému Bondrovi toho viac odohral v ročníkoch, kedy v NHL už padalo menej gólov. 8 rokov strávil v Minnesote, kde je doteraz legendou. V sezóne 2011/12, už v drese NY Rangers, sa so 41 gólmi stal tretím najlepším strelcom NHL. V roku 2014 vyhral s Los Angeles Stanleyho pohár. V samotnom play-off bol vtedy najlepším strelcom. Za Slovensko hral na šiestich MS, no bez medailového úspechu. Na MS 2007 získal 11 bodov v šiestich zápasoch. Dvakrát štartoval aj pod piatimi kruhmi, kde má bilanciu takmer bodu na zápas.

5. útočník – Peter Bondra

S Gáboríkom má spoločné to, že jednu dobu takmer nemal v NHL konkurenta v rýchlosti korčuľovania. A tiež bol výlučne ofenzívny hráč, ktorý v obrane príliš nepobudol. Dvakrát kraľoval strelcom NHL (jedenkrát spoločne so Selännem). Jeho maximom je 52 gólov v ročníku, čo sa mu podarilo dva razy. Vždy bol viac zakončovateľ ako tvorca. Vo svojej poslednej sezóne prekočil 500-gólovú hranicu. Počítajúc Stana Mikitu, dokázal to ako druhý Slovák. Celkovo 892 bodov v 1081 zápasoch profiligy. Na prvých MS hral až vo veku 34 rokov, no hneď na nich získal titul a bol najlepším strelcom. Okrem toho hral ešte na bronzových MS a zúčastnil sa aj dvoch Olympiád. K jeho úspechom patria dozaista aj dva klubové tituly, oba s Košicami. Jeden z nich ešte v československej lige.

4. útočník – Pavol Demitra

Raz center, inokedy krídelník, každopádne líder hocijakej formácie, v ktorej sa objavil. Pokiaľ mu v nejakom tíme naozaj dali priestor, dôveru splácal aj s úrokmi. Čiže okrem Ottawy a Vancouveru všade. Držiteľ jednej Lady Byng trofeje pre najslušnejšieho hráča ligy bol draftovaný kvôli omylu až v deviatom kole v roku 1993. Po pár rokov na rozhraní farmy a prvého tímu sa naplno presadil v St. Louis. V NHL dokopy odohral 848 zápasov a získal 768 bodov. V sezóne 2002/03 skončil na 6. mieste v bodovaní ligy. Po konci v NHL si kariéru predlžoval v KHL (5. v bodovaní 2010/11), až pokým havária lietadla Jarosľavlu nepripravila jeden z najčiernejších dní pre hokej. V drese svojej krajiny odohral 6 majstrovstiev sveta (získal jeden bronz) a tri Olympiády. Na tej poslednej vo Vancouveri bol najproduktívnejším hráčom turnaja.

Honorable mentions

Tu som sa rozhodol spomenúť viacerých hráčov, môžme si naozaj vybrať, kto z nich si to zaslúži viac. Či Oto Haščák (výrazná stopa v československej, švédskej, nemeckej lige aj v reprezentácii), Peter Pucher (legenda Znojma, začiatkom nového milénia hviezda českej extraligy – štyristo bodov), alebo Juraj Kolník (250 zápasov v NHL a neskôr hviezda švajčiarskej ligy), Marcel Hossa (237 zápasov v NHL a neskôr ostrostrelec v KHL – 124 gólov), nebohý Marek Svatoš (100 gólov v NHL v 344 zápasoch), alebo Tomáš Záborský (ešte stále hviezda fínskej Liigy).

3. útočník – Peter Šťastný

Najstarší hráč rebríčka toho za Slovensko odohral len pomenej na sklonku kariéry a napokon odovzdal žezlo nastupujúcej generácii. Ešte v 70-tych rokoch ale poctivo reprezentoval Československo a po emigrácii do Kanady aj javorové listy. V československej reprezentáciíí hral 4-krát na MS (37 zápasov, 36 bodov) a boli z toho dve zlaté a dve strieborné medaily. V československej lige vybojoval jeden titul a po emigrácii odohral takmer tisíc zápasov v NHL, kde pozbieral 1239 bodov. Individuálne trofeje ho ale pri nadvláde Wayna Gretzkeho obchádzali, získal „iba“ tú jednu pre najlepšieho nováčika ligy. V sezónnom bodovaní skončil na štvrtom, treťom a aj na druhom mieste (prvý bol vždy Gretzky). S bratmi Mariánom a Antonom sa stali legendami tímu Quebeck, Peter tam bol pár rokov dokonca kapitán. Na Stanleyho pohár si však tento komplexný center nikdy nesiahol. Za Slovensko odohral jednu Olympiádu, kde mal viac ako bod na zápas a jedni MS B-kategórie.

2. útočník – Žigmund Pálffy

Podľa mnohých najväčší talent slovenského hokeja. Výber č. 26 z draftu 1991 to v NHL nemal ľahké najmä pre svoju nevysokú postavu. Ešte pred odchodom za oceán vyhral dvakrát bodovanie československej ligy a potom sa postupne snažil presadiť v tíme NY Islanders. V bodovaní NHL skončil jedenkrát na 6. mieste a spomedzi strelcov bol dvakrát piaty. Obišiel ale bez individuálnych trofejí a jeho kanadské bodovanie sa zastavilo už na čísle 713. Potreboval na to iba 684 štartov, po ktorých nečakane ukončil zámorskú kariéru. Legendárne sa však stalo aj jeho pôsobenie po reštarte kariéry v drese rodnej Skalice. V extralige dokazoval, ako vysoko je nad ostatnými, no titul nevybojoval ani jeden. Individuálne ale búral jeden rekord za druhým a zastavil sa na 416 bodoch v 241 zápasoch. V reprezentácii hral na piatich MS (zlato a bronz; 30 zápasov, 43 bodov) a na troch Olympiádach. Na OH 1994 bol s 10 bodmi najproduktívnejší hráč turnaja, rovnako ako na MS 2003 – 15 bodov v 9 zápasoch.

1. útočník – Marián Hossa

Starší z bratov Hossovcov je čerstvým členom siene slávy NHL. Kariéru musel pre zdravotné problémy skončiť v čase, kedy ešte v pohode mohol hrať v profilige. Aj tak ale odohral viac než 1300 zápasov. Dosiahol 525 gólov a 1134 bodov. Vystriedal viacero tímov, ale až Chicago mu naozaj sadlo. 3× v jeho drese dvíhal nad hlavu Stanley Cup. Sám k tomu výrazne pomohol, veď v play-off NHL nastúpil na viac než dvesto stretnutí. Bol obojsmerný hokejista a jeho defenzívna hra bola tiež znamenitá. Jedenkrát dosiahol stobodovú hranicu a celkovo skončil v sezónnom bodovaní najlepšie piaty (2003/04) a v počte strelených gólov štvrtý (2002/03). Za Slovensko nedosiahol väčší tímový úspech. A to hral 8-krát na MS a 4-krát na Olympiáde. Hlavne jeho olympijská štatistika stojí za to – 19 zápasov, 14 gólov a rovnako asistencií.

 

OBRANA:

7. obranca – Ľubomír Sekeráš

Obranca s dobrou strelou bol draftovaný Minnesotou v čase, kedy mal 31 rokov. V novovznikajúcom tíme však potrebovali skúsených zadákov a Sekeráš bol napokon dobrou voľbou. Aj keď bolo zrejmé, že nie dlhodobou. V NHL odohral niečo vyše dvesto zápasov, no svoj potenciál ukazoval vyše siedmych rokov aj v českej extralige, kde bol hviezdou a obávaným hráčom na súperovej modrej. A tiež pravidelným účastníkom MS, ktorých odohral osem (šesť v „Ačku“, získal jedno striebro). Okrem toho hral na dvoch Olympiádach. Vo vitríne má dva tituly s Trenčínom, jeden v slovenskej a jeden ešte v československej lige.

6. obranca – Radoslav Suchý

Štatistiky tohto obrancu nevyznejú na prvý pohľad až tak dobre. Nedraftovali ho a v 451 zápasoch získal 71 bodov. Viac ako 150 zápasov čakal na svoj prvý gól v NHL. Správne tušíte, že to bol, hlavne spočiatku, veľmi defenzívne ladený hráč. A keby v tej defenzíve nebol precízny, sotva by odohral toľko zápasov za Phoenix a neskôr Columbus. Po zámorí pokračoval v kariére najmä vo Švajčiarsku (jeden titul) a potom v rodnom Poprade. Korčule zavesil na klinec vo veku 43 rokov. Za Slovensko hral na troch MS (bronz a striebro) a jednej Olympiáde.

5. obranca – Andrej Meszároš

Na drafte 2004 šiel na rad už ako 23. hráč. Po roku v zámorskej juniorke sa okamžite uchytil v prvom tíme Ottawy. V prvej sezóne sa dostal do all-star zostavy nováčikov NHL. Lenže jeho zámorská kariéra mala svoj vrchol práve už v prvých rokoch. Na svoje výkony z Ottawy už časom nevedel nadviazať a pred dovŕšením 30. narodenín v zámorí skončil. Presedlal do KHL, kde sa po čase presunul do Slovanu Bratislava. V ňom hrá aj dnes, vo veku 35 rokov, aj keď už slovenskú extraligu. Napriek pomerne včasnému koncu v zámorí odohral v NHL 645 zápasov a získal 238 bodov. Jeho najväčší tímový úspech ale prišiel ešte pred odchodom za Atlantik, keď vyhral svoj zatiaľ jediný titul – s Duklou Trenčín. V slovenskom drese hral na štyroch MS a troch Olympiádach.

4. obranca – Andrej Sekera

Aj druhý Andrej v rebríčku je stále aktívnym hráčom. 34-ročný obranca už odohral v NHL viac než 750 zápasov, v ktorých pozbieral 244 bodov. Posledné roky má defenzívne úlohy, no po čase sezóny 2013/14 si v drese Caroliny vytvoril bodové maximum 44 bodov a ukázal, že vie dobre podporiť aj ofenzívu. K tomu treba vyzdvihnúť to, že na trestnej lavici trávi len minimum času. Slovensko na MS reprezentoval 8-krát a v posledných rokoch býval kapitánom. Na MS 2012, z ktorého si odniesol striebornú medailu, získal v 10 zápasoch 9 bodov. Pod piatimi kruhmi sa predstavil dvakrát.

Honorable mentions

Do sedmičky sa tesne nedostali: Richard Lintner (112 zápasov v NHL, svoje ofenzívne schopnosti potom patrične ukazoval vo Švédsku, Švajčiarsku, Fínsku aj v KHL), Milan Jurčina (37 rokov, 430 zápasov v NHL, teraz hráč Sparty Praha) a Erik Černák (23 rokov, 125 zápasov v NHL, čerstvý držiteľ Stanleyho pohára s potenciálom hrať v profilige ešte roky).

3. obranca – Róbert Švehla

Svojho času veľmi tvrdý obranca, ktorý si dvere do veľkého hokeja otvoril v sezóne 1991/92. Za svoju vtedajšiu vlasť sa vtedy dostal na svoju prvú Olympiádu, z ktorej bral bronz; ten istý rok získal aj ligový titul; stal sa ako štvrtý Slovák najlepším hráčom československej ligy; získal bronz aj na MS (plus bol najlepším obrancom turnaja). Medailu z rovnakého materiálu bral z MS aj po poslednom zápase kariéry, vtedy už v drese Slovenska. Jeho klubová kariéra sa po drafte uberala najprv švédskou cestou. V Malmö si za necelé tri roky spravil skvelé meno. Vyhral titul a  floridských skautov zaujal natoľko, že ho na záver tretej sezóny už stiahli do NHL. V žiadnej inej lige už potom nehral. V 655 zápasoch získal 335 bodov. Doteraz je najproduktívnejším obrancom v histórii Floridy Panthers. Napriek svojej tvrdej hre sa vyhýbal zraneniam, no aj tak skončil pomerne skoro – v 34 rokoch. Ale aj v poslednej sezóne nazbieral, už v drese Toronta, parádnych 45 bodov.

2. obranca – Ľubomír Višňovský

Nesmierne rýchly korčuliar s citom pre ofenzívu. Zrejme aj pre svoju výšku bol napriek svojim kvalitám spočiatku prehliadaný. Draftovali ho ako 24-ročného, už ostrieľaného hokejistu, keď mal za sebou 5 majstrovstiev sveta a dva ligové tituly so Slovanom Bratislava. V tíme Los Angeles sa okamžite zaradil medzi opory obranných radov. 3-krát sa dostal cez hranicu 50-tich bodov, sezónne maximum dosiahol v drese Anaheimu – 68 bodov. V tej sezóne žiadny obranca v NHL nenazbieral viac bodov, no ani ten výkon mu nestačil ani len na nomináciu na Norrisovu trofej. Spolu odohral v najlepšej lige sveta takmer deväťsto zápasov a v produktivite mu chýba 5 bodov k okrúhlej päťstovke. Za Slovensko hral dovedna na desiatich MS (61 zápasov, 44 bodov) a štyroch Olympiádach. Na MS 2003 dosiahol v 9 zápasoch 12 bodov.

1. obranca – Zdeno Chára

Trenčiansky obor, najvyšší obranca a majiteľ oficiálne najtvrdšej strely NHL. 43-ročný „Big Zee“ je aktuálne aj najstarší hráč NHL. Dlhoveký, tvrdý, odhodlaný, nezlomný a hlavne profesionál. A dalo by sa pokračovať. Začínal ako zadák s tvrdou fyzickou hrou, no po čase mu pribúdalo viac bodov a menej trestných minút. Získal jednu Norrisovu trofej (6× bol nominovaný). Okrem toho má ešte jednu individuálnu trofej a ako kapitán Bostonu zodvihol nad hlavu jedenkrát aj Stanleyho pohár. Trikrát pokoril 50-bodovú hranicu a momentálne má na konte už 1553 zápasov. A v play-off nastúpil na ďalších 195 duelov. A možno ešte nejaké pridá, rovnako ako nejaké body k aktuálnym 656 v základnej časti. V plus mínus štatistike má v súčasnosti 288 plusových bodov. Kapitánske „C-čko“ nosil niekoľkokrát aj na slovenskom drese. 7-krát si pripísal štart na 7 MS a štartoval aj na troch Olympiádach. Z majstrovstiev sveta si dvakrát priniesol striebornú medailu.

 

BRANKÁRI:

Honorable mentions

Pri brankároch chcem okrem TOP trojky upriamiť pozornosť na týchto: Jaromír Dragan (3 tituly s Košicami, jeden ešte v ČS lige; pomohol Slovensku postúpiť do „Ačka“; bol aj v nominácii Československa na zimné OH 1992), Igor Murín (brankárska jednotka Československa na MS do 20 rokov, kde získal bronz; vyhral československý, český aj slovenský titul; v drese Zlína mal 3 roky za sebou úspešnosť nad 94%); Ján Laco (hviezdou sa stal po 30tke, chytal v 151 zápasoch KHL s 91,9% úspešnosťou; bol oporou na MS, z ktorých si Slovensko odnieslo nečakané striebro) a Július Hudáček (32-ročný brankár Spartaku Moskva, zatiaľ 152 zápasov v KHL s 92,1% úspešnosťou plus 5 skvelých sezón Švédsku).

3. brankár – Ján Lašák

Bolo ťažké rozhodnúť o čísle 3. Napokon ním je Lašák, prvý slovenský brankár v NHL, aj keď v nej chytal len minimálne. Bol jedným zo strojcov jediného titulu majstra sveta pre jeho krajinu a v bránke stál aj pri prvom striebre a bronze. Sám tvrdí, že keby bol lepšie psychicky nastavený, mohol si kariéru v NHL predĺžiť. Neskôr chytal ruskú, českú, fínsku aj slovenskú ligu. Tituly sa mu podarilo vyhrať iba v českej, kde naozaj roky žiaril – viackrát mal najlepší priemer gólov na zápas a najvyšší počet výhier, celkovo má 92,5% úspešnosť v 320 zápasoch. Za Slovensko chytal na deviatich MS, prvé roky zvyčajne ako jednotka. Celkovo 41 zápasov s 91,3% úspešnosťou. Chytal aj na dvoch Olympiádach, ktoré mu však príliš nevyšli.

2. brankár – Peter Budaj

Prvý slovenský brankár, ktorý sa natrvalo usadil v najlepšej lige sveta. Odchytal v nej 368 zápasov (18 čistých kont). Postupnými krokmi cez OHL a AHL (všade po tri roky) sa dostal až do Colorada v NHL. Neskôr chytal aj za Montreal, Los Angeles a Tampu Bay. A hoci v Colorade bol 2-3 sezóny jednotkou, vyprofiloval sa ako typická spoľahlivá dvojka. Najmä v Los Angeles, teda blízko Hollywoodu, sa mu podarilo niečo, čo by si isto zaslúžilo sfilmovať. Keď sa po najhoršom roku kariéry (19 zápasov v AHL bez výhry) dokázal reštartovať a o dva roky, keď sa Los Angeles zranili dvaja brankári, skvele suploval pozíciu jednotky tímu. Kariéru ukončil nedávno, ako 36-ročný. Za Slovensko chytal na dvoch MS a dvoch Olympiádach.

1. brankár – Jaroslav Halák

35-ročný rodák z Bratislavy je momentálne jediným slovenským brankárom v NHL. Odchytal v nej viac než päťsto zápasov s 91,7% úspešnosťou a rovnými 50 zápasmi bez inkasovaného gólu. A to ho draftovali v roku 2003 až v deviatom kole. Iba dvaja brankári z toho draftu chytali vo viac zápasoch. Niekoľko sezón bol hlavným brankárom v tímoch NHL, ale nikdy sa nedostal cez hranicu 60 zápasov za sezónu. Bol súčasťou najlepšej brankárskej dvojice v St. Louis, a aj teraz v Bostone. Svedčia o tom dve Jenningsové trofeje za najmenej inkasovaných gólov v sezóne. V slovenskom drese chytal na troch MS a dvoch Olympiádach, no výraznejší výkon alebo úspech mu v slovenskej seniorskej reprezentácii chýba. Akurát na MS do 18 rokov vychytal striebro pre svoju krajinu a tiež potiahol tím Európy do finále Svetového pohára 2016.

 

Tak a to je vše přáleté. Súhlasíte s vybranými hráčmi a poradím? Vaše názory (ak budú napísané konštruktívne) si rád prečítam v diskusii ;)

 

Ďalšie krajiny: Bielorusko, Česko, Fínsko, Kanada, Lotyšsko, Nemecko, Nórsko, Rakúsko, Rusko, Spojené Štáty, Švajčiarsko, Švédsko, zvyšok sveta

Linky na ďalšie články:

Hokejové zaujímavosti - 1. časť

Hokejové zaujímavosti - 2. časť

Hokejové zaujímavosti - 3. časť - draft

Hokejové zaujímavosti - 4. časť - Keby bolo keby

Hokejové zaujímavosti - 5. časť - Ktorá liga je najviac vyrovnaná?

Ako si Slovensko vodí v NHL v porovnaní s inými krajinami?

Slovenská a česká hokejová stopa v zahraničných ligách

Reprezentanti dvoch krajín - naturalizovaní hokejoví prebehlíci

Ako veľmi dominujú domáci hráči európskym hokejovým ligám?

NHL - Najlepší vek; Najlepší hráč; Najväčší smoliar atď.

NHL - 500-góloví hráči, cesta do "Triple gold" klubu, víťazný gól znamenajúci Stanley Cup

NHL - 100gólová sezóna hráča; najhoršia tímová sezóna, NAJ vzdialenosti tímov

Slováci v československom drese, hlavné mestá v lige, hráči končiaci kariéru (ako víťazi)

NHL – zranenia, trestné minúty, logá klubov. Alebo čo keby sa vrátili remízy?

Ďalšie moje články napísané pre REFRESHER.sk tu a pre vedelisteze.sk tu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Jankovská priznala vzťah s Kočnerom. Spomína aj Fica

Neskôr chce vypovedať o Bödörovi, aj Zoroslavovi Kollárovi.


Už ste čítali?