Najlepší hokejoví reprezentanti Rakúska – historický "Dream team"

Autor: Martin Zachar | 15.11.2020 o 7:49 | (upravené 21.11.2020 o 7:52) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  112x

TOP 23 rakúskych hokejistov, alebo aká by bola hypotetická, historicky najlepšia zostava rakúskej hokejovej reprezentácie?

Zdravím Vás! Pripravil som si pre hokejových zanietencov ďalšiu fajnšmekrovinu. O rôznych štatistikách som už napísal veľa (linky na konci článku). Tentokrát som sa rozhodol zostaviť rebríček, alebo inak povedané taký All-stars tím reprezentantov niektorých krajín.

Pre takých, ktorí sa nad rebríčkom plánujú zhroziť, najprv pár poznámok:

  • v prvom rade ide o MÔJ SUBJEKTÍVNY POHĽAD
  • zostava je zložená z 13 útočníkov, 7 obrancov a 3 brankárov ( + honorable mentions pre tých, ktorým tesne „ušla nominácia“)
  • hráč musel reprezentovať svoju krajinu na veľkom turnaji (takže Makarov a Krutov nebudú v ruskej zostave, reprezentovali iba Sovietsky Zväz; rovnako v slovenskej nebude Golonka či Lukáč atď)
  • hráči nesmú byť naturalizovaní (žiadni Kanaďania v zostavách Bieloruska, Švajčiarska, ...)
  • príliš mladí hráči sa napriek obrovskému potenciálu nemusia do TOPky dostať, ešte je priťažké ich zaradiť.

Ďalšie krajiny tu: BieloruskoČeskoFínskoKanadaLotyšskoNemeckoNórsko, Rusko, Slovensko, Spojené Štáty, Švajčiarsko, Švédsko, zvyšok sveta

V tomto článku rozoberiem RAKÚSKO. Tak poďme na to.

Krajina, ktorá sa v podstate neustále potáca medzi A-kategóriou a nižšou divíziou MS. Občas potrápi silnejších, občas zaváha so slabšími. Nevyspytateľný súper, ktorý sa z času na čas mohol oprieť aj o nejakú posilu z NHL.

 

ÚTOK:

13. útočník – Martin Hohenberger

Mladší z bratov Hohenbergerov šiel po vzoru staršieho súrodenca v mladom veku do Ameriky. Dotiahol to až na draft (tretie kolo), no najvyššou métou bolo preňho 9 zápasov v AHL. Po návrate domov hviezdil v domácej lige a dvakrát si na krátky čas odbehol do nemeckej DEL. Za Rakúsko hral na troch MS a dvoch Olympiádach.

12. útočník – Daniel Welser

Okrem dvoch rokov, kedy si odskočil do Švédska (kde v prvom roku pomohol tímu Skelleftea postúpiť do najvyššej súťaže, vtedy Elitserien), hral celý život v domácej lige – rakúskej a neskôr EBEL (8 titulov). Dohromady vyše šesťsto zápasov a vyše štyristo bodov. Jeho mínusom bolo priveľa trestných minút. V rakúskom drese sa predstavil na desiatich MS, z toho 6-krát v A-kategórii. V roku 2014 hral na svojej jedinej Olympiáde.

11. útočník – Dominic Zwerger

Ešte iba 24-ročný krídelník hokejovo vyrastal od 13-tich rokov vo Švajčiarsku. Na štyri roky si vyskúšal aj zámorskú juniorskú WHL a potom sa vrátil do švajčiarskej, tentokrát už mužskej prvej ligy. Dosiaľ v nej odohral vyše 150 zápasov. V prvom roku sa stal nováčikom ligy, v druhom v 49 zápasoch nazbieral 42 kanadských bodov. V reprezentácii hral zatiaľ na dvoch MS, no určite nejde o konečné číslo.

10. útočník – Matthias Trattnig

V drafte 1998 si ho vybrali vo štvrtom kole, no v Amerike hral prevažne v univerzitných ligách. Potom skúšal šťastie vo Švédsku, kde sa príliš neujal. Po slušnej sezóne v nemeckej DEL a ďalšej zámorskej anabáze (AHL) už hral výlučne doma – 14 sezón v Salzburgu, 5 sezón ako kapitán, získal 6 titulov. Rakúsko reprezentoval často, odohral 14 MS (10 v A-kategórii) a dve Olympiády. Po čase niekedy nastupoval aj na poste obrancu. V nižšej kategórii MS sa dokonca dvakrát stal najlepším obrancom turnaja.

9. útočník – Thomas Koch

37-ročný center, ktorý v lige IHL (predtým EBEL) drží rekord v počte zápasov (viac než 750) a bodov (takmer sedemsto). A to ešte predtým odohral vyše stovku zápasov v čisto rakúskej lige pred vznikom EBEL. V rakúskej lige vyhral dva tituly, v EBEL ďalších šesť. Na dva roky si odskočil do najvyššej švédskej ligy, kde sa výraznejšie presadiť nedokázal. V rakúskej reprezentácii niekoľkokrát pôsobil ako kapitán a zahral si s ňou na 11-tich MS (6× v „Ačku“)

8. útočník – Dieter Kalt

Oddaný hokejista a výborný strelec nazbieral v klubovom hokeji mnoho úspechov. Začínal v rodnom Klagenfurte (2 tituly), no keď prerástol rakúsku ligu, odišiel do nemeckej DEL (128 zápasov, 86 bodov, 2 tituly). Necelý rok hral v zámorskej IHL a tri roky strávil v najvyššej švédskej súťaži (150 zápasov, 84 bodov, 1 titul, dvakrát striebro). Posledných 8 rokov hral už hlavne v domácej EBEL (3 tituly). Za Rakúsko hral na troch Olympiádach a 16-tich MS (6× bol kapitán), z v A-kategórii na 13-tich – 75 zápasov. Na MS 2002 mal v šiestich zápasoch štatistiku 5+1.

7. útočník – Konstantin Komarek

28-ročný center hokejovo 4 roky vyrastal vo Švédsku, medzi mužmi potom „dozrel“ v domácej EBEL, aby sa znovu pozrel do švédskej SHL ako hotový hráč. Po ďalších štyroch sezónach už podpísal svoj prvý KHL kontrakt s Rigou, kde práve začal pôsobiť. Jeho najväčšími úspechmi sú dosiaľ dva tituly v EBEL. Hral na šiestich MS, z ktorých polovicu hralo Rakúsko v A-kategórii. Viackrát bol najproduktívnejším hráčom tímu.

6. útočník – Andreas Nödl

V roku 2006 ho brali na drafte už v druhom kole. Cez univerzitné ligy a AHL to napokon dokopal až do NHL. Za Philadelphiu a Carolinu nastúpil na 183 zápasov, no jeho najlepšia sezóna bola 22-bodová. Po čase to vzdal, vrátil sa do EBEL, kde mal slušnú, ale rozhodne nie hviezdnu výkonnosť. S hokejom (aspoň zatiaľ) skončil v 32 rokoch. Za svoju krajinu hral iba na jednej Olympiáde a jedných MS, oboje bez výraznejšieho zápisu.

5. útočník – Oliver Setzinger

Vo veku 37 rokov stále aktívnym hráčom. Od mládežníckeho veku vyrastal vo Fínsku, kde sa snažil presadiť, avšak príliš sa mu to nepodarilo. Po návrate domov dvakrát za sebou prekonal 70-bodovú hranicu v EBEL a vybral sa do zámoria. Aj AHL však bola akosi nad jeho sily, tak sa presunul do Švajčiarska, kde prežil zrejme najlepšie hokejové roky. V prvej aj druhej lige dostával dôveru a splácal ju výbornými výkonmi. Posledných šesť rokov hrá opäť v EBEL (po novom už IHL), kde má v priemere bod na zápas (v tejto štatistike je historicky najlepší spomedzi domácich hráčov), a to sa v posledných rokoch preorientoval na obrancu. V rakúskom drese hral na 11-tich MS (8× v „Ačku“) a dvoch Olympiádach.

4. útočník – Christoph Brandner

Prevažne strelec, ktorý sa do 25-ky sa rozkukával v rakúskej lige. Potom sa vybral do nemeckej DEL, kde sa okamžite stal lídrom Krefeldu (v sezóne 2002/03 sa stal hráčom roka) a potom už mal otvorené dvere do zámoria. V Minnesote odohral 35 zápasov a zvyšok dvoch zámorských sezón obliekal dres farmárskeho tímu. Krídelník s výbornou strelou ešte odohral dve slušné sezóny v Nemecku a kariéru dohral ako kapitán Klagenfurtu v EBEL. 8-krát hral na MS (6-krát v A-kategórii) a 2-krát na Olympiáde.

Honorable mentions

Čestne uznaní rakúski útočníci sú: Andreas Pusnik (dokopy sedemsto zápasov v rakúskej lige a EBEL, vyše 750 bodov, 3 tituly, 10× MS, 2× Olympiáda); Thomas Raffl (34 rokov, brat Michaela Raffla, takmer 600 zápasov v EBEL, vyše 450 bodov, 4 tituly, 5× MS a 3× ako kapitán) a uvediem aj čerstvú draftovú deviatku – Marco Rossi. Dúfajme, že svetu ukáže, prečo ho brali tak vysoko.

3. útočník – Michael Raffl

V prvej trojke už máme hráčov, ktorí pravidelne hrajú/hrali v NHL. Raffl má 31 rokov, a odohratých už 470 zápasov v zámorskej profilige – 152 bodov. Klasický hráč do tretej formácie. Do NHL sa dostal cez druhú švédsku ligu. Tam v drese Leksandu vybojoval postup do prvej ligy, no zotrvanie vo Švédsku nemohlo konkurovať šanci zahrať si NHL. Z druhej švédskej ligy teda v podstate priamo naskočil do Philadelphie Flyers. A tam hrá dodnes. Za Rakúsko hral na šiestich MS a jednej Olympiáde.

2. útočník – Michael Grabner

33-ročné krídlo, ktoré aktuálne zamestnáva už siedmy tím NHL – Arizona. Najdlhšie (5 rokov) sa ohrial v drese New York Islanders, kde aj zaznamenal svoju najlepšiu, 52-bodovú sezónu. V tej sezóne bol dokonca 9. najlepší strelec NHL. Podobný individuálny úspech už nezopakoval. V rakúskom drese hral iba na jedných MS nižšej kategórie a jednej Olympiáde (2014). Vtedy sa však stal najlepším strelcom olympijského turnaja!

1. útočník – Thomas Vanek

Kariéru ukončil už vo veku 35 rokov, no stihol za ňu, keď to preženiem, viac ako zvyšných 12 útočníkov v tomto zozname dokopy. Bol skutočnou superstar. Syn Čecha a Slovenky narodený v Rakúsku odohral v NHL vyše tisíc zápasov a nazbieral v nich 789 bodov. Jeho maximom je 84 bodov v drese Buffala. V ňom vydržal vyše 8 rokov a vo zvyšných necelých 6 profiligových sezónach vystriedal ďalších 7 tímov. Dvakrát skončil piaty v tabuľke strelcov NHL (raz sa o miesto delil aj s Mariánom Hossom a St. Louisom). I keď dosahoval výborné výkony, nikdy nedosiahol na Stanleyho pohár. V reprezentácii hral na štyroch MS (3-krát v A-kategórii) a jednej Olympiáde. Tá mu príliš nevyšla, ale na majstrovstvách vždy Rakúsko ťahal.

 

OBRANA:

7. obranca – Robert Lukas

Obranca nižšieho vzrastu, ktorého sme jednu necelú sezónu mohli vídať v drese Nitry v extralige. Okrem toho to kratúčko skúšal vo Švédsku a zvyšok kariéry hral iba doma. V rakúskej lige a EBEL odohral spolu takmer deväťsto duelov a nazbieral vyše 350 bodov. Získal štyri tituly a vždy, keď sa dalo, prišiel reprezentovať. Absolvoval 11 MS (8 v „Ačku“) a dve Olympiády.

6. obranca – Stefan Ulmer

Ďalší nižší zadák, ktorý má aktuálne tesne pred 30tkou, no pre zmenu v Rakúsku v podstate nehral. Jeho kariéra je spätá so švajčiarskymi ligami a tri roky hral v zámorskej juniorke. V najvyššej švajčiarskej lige odohral už vyše 400 zápasov, no na titul ešte nedosiahol. Klubový úspech dosiahol iba v zámorí – Memorial Cup. V rakúskej reprezentácii hral dosiaľ na štyroch MS (1× v A-kategórii) a jednej Olympiáde.

5. obranca – Gerhard Unterluggauer

Opäť nevysoký obranca, ktorý najväčšiu časť kariéry strávil doma vo Villachu. Podobne ako Ulmer, aj on to skúsil v juniorke za Atlantikom a tiež na to v zámorí nenadviazal medzi mužmi. Okrem rakúskych líg (takmer osemsto duelov a 538 bodov) hájil tri roky farby klubov z nemeckej DEL. Za Rakúsko hral na 18-tich MS (3× ako kapitán), z toho 14 bolo v A-kategórii. Dokopy si pripísal 99 duelov na MS, no ak pripočítame juniorské majstrovstvá a tri Olympiády, počet štartov na vrcholných podujatiach sa zastaví na čísle 132.

4. obranca – Herbert Hohenberger

V 80-tych rokoch to skúšal v zámorí, prešiel si juniorkou, AHL aj IHL, ale do najlepšej ligy sveta sa nedostal. Martinov starší brat strávil zvyšok bohatej kariéry v Rakúsku a Nemecku. V EBEL odohral skoro 250 zápasov s 2/3 bodu na zápas, no predtým v rakúskej lige mal vo vyše tristo zápasoch štatistiku bodu na zápas. Aj preto v čase najlepšej formy prestúpil do DEL, kde získal jeden titul v piatich sezónach. Doma tých titulov nazbieral 5. V reprezentácii bol veľmi aktívny, hral na dvoch Olympiádach a 13-tich MS (10× v „Ačku“).

Honorable mentions

Do sedmičky sa nevošiel Martin Schumnig. 31-ročný zadák hrá celú seniorskú kariéru v EBEL za Klagenfurt, získal v jeho drese 3 tituly a 8-krát štartoval na MS, z toho 5-krát v A-kategórii.

3. obranca – Martin Ulrich

Je ďalším obrancom, ktorý hrali v Rakúsku a Nemecku. Doma, v rakúskej lige a v EBEL, odohral dokopy vyše päťsto zápasov, pripísal si takmer tristo bodov a oslavoval dva tituly. Ešte pred nimi sa dvakrát tešil z titulu v tíme Manheimu v nemeckej DEL. V nej dohromady nastúpil na viac než štyristo duelov. Do rakúskeho reprezentačného tímu sa dostal na 17-tich MS (12× v A-kategórii) a troch Olympiádach. Odmietať rakúsky dres nebolo jeho štandardom.

2. obranca – André Lakos

Dvojmetrový zadák, ktorého si v treťom kole draftu 1999 vybrali defenzívne New Jersey. Parametre na zámorský štýl mal ohromné, no napriek tomu to do NHL nedotiahol. Aj keď to skúšal trikrát. Dokopy z toho bolo 240 zápasov v AHL. Kariéru však má pestrú; okrem cenných skúseností z Ameriky a mnohých sezón doma si zahral v najvyššej lige vo Švédsku, Nemecku, Česku a necelé dve sezóny strávil aj v KHL – 76 duelov za Čeljabinsk. V extralige u našich susedov hral dokonca ešte minulú sezónu, a to už mal po 40tke. Na druhú stranu, hral za Kladno, čiže pri Jágrovi sa určite cítil mladšie :) Bol defenzívnym obrancom, do útoku sa väčšmi púšťal iba v rakúskej EBEL. Za Rakúsko hral na desiatich MS (9-krát v „Ačku“) a dvoch Olymipádach.

1. obranca – Thomas Pöck

Od Lakosa o niečo mladší, no s hokejom skončil skôr ako on. A ako jediný rakúsky obranca si zahral v NHL. O pevnom mieste v nejakom tíme ale nemôže byť reč. Okrem jednej sezóny, kedy odohral 59 zápasov za Islanders, bol vždy na rozhraní medzi farmou a prvým tímom. V AHL hral dohromady v 257 dueloch a v NHL nastúpil iba na 118. Napokon to aj vzdal a odišiel do Európy. Cez Švajčiarsko a Švédsko, naspäť do AHL a domov. Ale to už všade, kam prišiel, patril k lídrom. Na MS hral v rakúskom drese 6-krát, z toho 5-krát v A-kategórii. K tomu si kariéru obohatil aj o dve Olympiády.

 

BRANKÁRI:

Honorable mentions

Brankárskou štvorkou tímu je Claus Dalpiaz, ktorý väčšinu kariéry chytal v Nemecku, dokonca jej časť ešte v západonemeckej lige. Na MS bol nominovaný 13-krát (zachytal si na desiatich) a do olympijského tímu 3-krát (štart si pripísal na dvoch turnajoch).

3. brankár – Bernhard Starkbaum

Perfektné meno pre brankára – Starkbaum, v preklade silný strom. Má 34 rokov a momentálne chytá v Rakúsku. Vo svojich najlepších rokoch ale chytal výborne vo švédskej SHL. Odchytal v nej 144 zápasov s úspešnosťou zásahov 92,6%, v sezóne 2012/13 mal najviac núl v celej lige. Možno trochu škoda, že tam nepobudol dlhšie. V rakúskej IHL (predtým EBEL) odchytal ďalších vyše dvesto zápasov. Za Rakúsko bol nominovaný na desať MS (z toho 5 v „Ačku“) a na 8 z nich si aj zachytal. V dvoch zápasoch nastúpil aj na svojej jedinej Olympiáde.

2. brankár – Reinhard Divis

Vôbec prvý Rakúšan, ktorý sa predstavil v NHL. Pred zámorskou anabázou chytal dva roky v najvyššej lige vo Švédsku. Počas tohto pôsobenia ho aj draftovali, hoc mal vtedy už 25 rokov. Dokopy v nej chytal iba v 28 zápasoch. Viac príležitostí Divis v tíme St. Louise nedostal a vrátil sa do Európy, kde hral s výnimkou jednej švédskej sezóny už doma. V NHL dlho nevydržal, ale smutný z toho ani nemal kedy byť. V klubovom hokeji totiž vyhral 10 titulov: 1× švédsky, 5× v rakúskej lige, 4× v EBEL. Za Rakúsko chytal na deviatich MS (7× v A-kategórii) a dvoch Olympiádach.

1. brankár – Bernd Brückler

Aj Brückler bol draftovaný, aj on to skúšal v zámorí, no do NHL sa nepredral. Za to v Európe patril nejakú dobu medzi širšiu špičku. Dokazoval to hlavne vo Fínsku, kde získal jedno striebro a dokonca sa odtiaľ odrazil až do KHL. Tam strávil tri sezóny. Zvyšok kariéry dochytal doma, kde získal svoj jediný ligový titul. Rakúsko reprezentoval pomenej, konkrétne chytal na štyroch MS, z toho boli tri v najvyššej kategórii. Najlepšie mu vyšli MS 2009, kde mal 92,5% úspešnosť.

 

Tak a to je vše přáleté. Súhlasíte s vybranými hráčmi a poradím? Vaše názory (ak budú napísané konštruktívne) si rád prečítam v diskusii ;)

 

Ďalšie krajiny: Bielorusko, Česko, Fínsko, Kanada, Lotyšsko, Nemecko, Nórsko, Rusko, Slovensko, Spojené Štáty, Švajčiarsko, Švédsko, zvyšok sveta

Linky na ďalšie články:

Hokejové zaujímavosti - 1. časť

Hokejové zaujímavosti - 2. časť

Hokejové zaujímavosti - 3. časť - draft

Hokejové zaujímavosti - 4. časť - Keby bolo keby

Hokejové zaujímavosti - 5. časť - Ktorá liga je najviac vyrovnaná?

Ako si Slovensko vodí v NHL v porovnaní s inými krajinami?

Slovenská a česká hokejová stopa v zahraničných ligách

Reprezentanti dvoch krajín - naturalizovaní hokejoví prebehlíci

Ako veľmi dominujú domáci hráči európskym hokejovým ligám?

NHL - Najlepší vek; Najlepší hráč; Najväčší smoliar atď.

NHL - 500-góloví hráči, cesta do "Triple gold" klubu, víťazný gól znamenajúci Stanley Cup

NHL - 100gólová sezóna hráča; najhoršia tímová sezóna, NAJ vzdialenosti tímov

Slováci v československom drese, hlavné mestá v lige, hráči končiaci kariéru (ako víťazi)

NHL – zranenia, trestné minúty, logá klubov. Alebo čo keby sa vrátili remízy?

Ďalšie moje články napísané pre REFRESHER.sk tu a pre vedelisteze.sk tu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

Fanúškovské násilie má pôvod v pocite zasvätenia (píše Michal Havran)

Ako sa vyhnúť vzniku domácich teroristických skupín.

Stĺpček šéfredaktorky

Jankovská usvedčuje Fica, že vedel o Kočnerovi

Pred Jankovskou navštívil Fica Bödör.

Jankovská priznala vzťah s Kočnerom. Spomína aj Fica

Neskôr chce vypovedať o Bödörovi, aj Zoroslavovi Kollárovi.


Už ste čítali?