Najlepší hokejoví reprezentanti Kanady – historický „Dream team“

Autor: Martin Zachar | 7.11.2020 o 7:32 | (upravené 21.11.2020 o 7:56) Karma článku: 1,44 | Prečítané:  497x

TOP 23 kanadských hokejistov, alebo aká by bola hypotetická, historicky najlepšia zostava kanadskej hokejovej reprezentácie?

Zdravím Vás! Pripravil som si pre hokejových zanietencov ďalšiu fajnšmekrovinu. O rôznych štatistikách som už napísal veľa (linky na konci článku). Tentokrát som sa rozhodol zostaviť rebríček, alebo inak povedané taký All-stars tím reprezentantov niektorých krajín.

Pre takých, ktorí sa nad rebríčkom plánujú zhroziť, najprv pár poznámok:

  • v prvom rade ide o MÔJ SUBJEKTÍVNY POHĽAD
  • zostava je zložená z 13 útočníkov, 7 obrancov a 3 brankárov ( + honorable mentions pre tých, ktorým tesne „ušla nominácia“)
  • hráč musel reprezentovať svoju krajinu na veľkom turnaji (takže Makarov a Krutov nebudú v ruskej zostave, reprezentovali iba Sovietsky Zväz; rovnako v slovenskej nebude Golonka či Lukáč atď)
  • hráči nesmú byť naturalizovaní (žiadni Kanaďania v zostavách Bieloruska, Švajčiarska, ...)
  • príliš mladí hráči sa napriek obrovskému potenciálu nemusia do TOPky dostať, ešte je priťažké ich zaradiť.

Ďalšie krajiny tu: BieloruskoČeskoFínsko, Lotyšsko, Nemecko, Nórsko, Rakúsko, Rusko, Slovensko, Spojené Štáty, Švajčiarsko, Švédsko, zvyšok sveta

V tomto článku rozoberiem KANADU. Tak poďme na to.

Do TOPky sa v rámci Kanady natískajú ďalšie desiatky hráčov a taktiež poradie by každý fanúšik asi zostavil iné. Kolíska hokeja má čo ponúknuť, takže je to tu hviezda na hviezde. Je asi jasné, že z rebríčka sa tu stanú vlastne preteky štatistík, rekordov a počtu trofejí. Inak to pri Kanade asi ani nejde.

 

ÚTOK:

13. útočník – Mike Bossy

V NHL strávil hlavne pre problémy s chrbtom iba desať sezón. Čo sa však dá ukázať za jednu dekádu? V 752 zápasoch dal 573 gólov a dokopy mal 1126 bodov. V NHL hral v čase, kedy padalo najviac gólov, takže mu nabiehali rezkejšie, ale aj tak je to ohromný výkon. Pre NHL boli v tej dobe typické aj vysoké čísla trestných minút. Tomu sa ale práve Mike Bossy vyhýbal. S Islanders vyhral 4 Stanleyho poháre, okrem toho získal 7 individuálnych trofejí a s kanadskou reprezentáciou jedenkrát triumfoval na Kanadskom pohári.

12. útočník – Eric Lindros

Kontroverzný a veľmi tvrdý útočník mal byť nasledovníkom Wayna Gretzkeho. To sa mu nepodarilo. A dôvody sú aj práve prvé dve prídavné mená tohto odseku. Na svoju tvrdú hru doplatil zraneniami, pre ktoré vynechal veľkú porciu zápasov, skončil pomerne mladý, kedy už výkonnostne upadal. ALE! V čase na vrchole síl a formy bol v tíme Philadelphia kapitánom a skutočnou superstar. Bol hráčom, ktorého tam milovali – teda tvrďas, ktorý dáva množstvo gólov. 760 zápasov, 865 bodov. Je vlastníkom dvoch individuálnych trofejí NHL a niekoľkých medailí s kanadskou reprezentáciou. Napr. na MS 1993 dal v 8 zápasoch 11 gólov. Svoju krajinu viedol ako kapitán na neúspešnej Olympiáde 1998.

11. útočník – Joe Thornton

Rovnako ako Lindros, aj Jumbo Joe bol draftovou jednotkou. Stále aktívny hráč, ktorého obchádzajú väčšie zranenia a aj vďaka tomu už vykorčuľoval na 1636 zápasov NHL (9. miesto v histórii). V nich má viac než tisíc asistencií a pol druha tisíca bodov. Má 2 individuálne trofeje, trikrát bol najlepší nahrávač sezóny, no Stanley pohár sa mu vyhýbal. Bol vždy poctivý center s citom pre prihrávku. Je absolútnou legendou tímu San Jose (4 sezóny bol kapitán) a s reprezentáciou Kanady vyhral 2× Svetový pohár a 1× olympiádu.

10. útočník – Mark Messier

Najslávnejší Edmontonský hokejový rodák. Onedlho 60-ročný Mark získal 6 individuálnych trofejí NHL 6 Stanleyho pohárov, a tiež 6-krát dosiahol stobodovú hranicu v základnej časti. A to ho v drafte brali až v treťom kole. 1756 zápasov (2. miesto) a v nich 1887 bodov (3. miesto). Jeho dlhovekosť bola obdivuhodná. V 16 z 25 sezón bol kapitánom tímu (Edmontonu, NY Rangers aj Vancouveru). Spolu s Jarim Kurrim a Gretzkym vytvorili legendárnu formáciu Edmontonu, ktorá vyhrávala čo sa dalo. S Kanadou triumfoval 3× na Kanadskom pohári a z jediných MS, ktoré absolvoval, si odniesol striebro.

9. útočník – Steve Yzerman

Pán Kapitán. 22 ročníkov v NHL, všetky v Detroite. A z toho 19 sezón „C-čko“ na hrudi. Asi najväčšia legenda tímu Red Wings. 1514 zápasov, 1755 bodov (7. miesto), 5 trofejí NHL (po jednom z každej, žiadnu nevyhral dvakrát) a 3 Stanleyho poháre. 5-krát pokoril 50-gólovú hranicu. Za Kanadu účinkoval na dvoch Olympiádach a troch MS. A vlastne v tom pokračuje, pretože bol niekoľkokrát generálnym manažérom kanadského tímu na vrcholných podujatiach. No už ako hráč dosiahol na zlato z Olympiády a vyhral aj Kanadský pohár. Dvakrát však prehral vo finále MS; aj preto mu tesne ušlo členstvo v Triple gold klube. Ako funkcionár už členom Triple gold klubu je – vyhral MS, OH aj Stanley Cup.

8. útočník – Bobby Hull

A hviezda strieda hviezdu. 5-krát prekonanie 50-gólovej hranice v NHL, a to v nej hral len do 33 rokov. Potom presedlal do vtedy konkurenčnej WHA. A to ho pravdepodobne stálo lepšie čísla v historických tabuľkách. V NHL 1063 zápasov a 1170 bodov. Ďalších vyše štyristo zápasov a vyše šesťsto bodov pridal vo WHA. Mal na konte viac gólov ako prihrávok, aj preto až 7-krát vyhral trofej Maurica Richarda pre najlepšieho strelca ligy. Okrem toho vyhral ďalších 7 iných individuálnych NHL trofejí. K tomu pridal jeden Stanley Cup a 2× vyhral spomínanú ligu WHA. Za Kanadu v tej dobe najväčšie hviezdy nehrali často. Bobby Hull bol len na jednom veľkom turnaji – v 1976 vyhral Kanadský pohár.

7. útočník – Marcel Dionne

18 ročníkov v NHL, 1348 zápasov, 1771 bodov (6. miesto). Draftová dvojka roku 1971 má piaty najvyšší počet strelených gólov v histórii NHL – 731; a napriek tomu ani raz nebol kráľom strelcov v nejakej sezóne. 8-krát pokorená 100-bodová a 6-krát tá 50-gólová. 6 individuálnych trofejí, no chýba mu Stanleyho pohár. Veru, v play-off toho žiaľ veľa neodohral. Za Kanadu hral až 4-krát na MS (dva bronzy) a dvakrát na Kanadskom pohári (jedenkrát ho s Kanadou vyhral).

6. útočník – Joe Sakic

To, čo je pre Red Wings Yzerman, to je pre Colorado Sakic. Celú kariéru strávil v jednej NHL organizácii – Québec, ktorý sa neskôr presťahoval do Denveru a zmenil meno na Colorado. Z 20-tich sezón bol v tomto tíme v 17-tich kapitánom. A momentálne je ich generálnym manažérom. 1378 zápasov, 1641 bodov (9. miesto). A to zažil aj tzv. „Dead puck era“, kedy padalo v NHL najmenej gólov. Aj tak si ešte aj vo veku 37 rokov pripísal stobodovú sezónu. 5 individuálnych trofejí, 2 Stanleyho poháre, člen Triple gold klubu a zlato mu nechýba ani zo Svetového pohára, či MS do 20 rokov. Tento hokejista vyhral všetko čo sa dalo.

5. útočník – Sidney Crosby

Druhý aktívny útočník v rebríčku. Má 33 rokov a podobne ako Sakic vyhral všetko, čo sa dalo. Triple gold klub? Isteže. Svetový pohár? MS do 20 rokov? Ale samozrejme. A čo nevyhral? Napr. slovenskú extraligu :) V NHL získal už 12 individuálnych trofejí. Okrem prvej NHL sezóny bol v Pittsburghu kapitánom, vyhral s ním tri Stanley Cupy, 6-krát sa dostal na 100-bodovú hranicu. Zatiaľ má 1263 bodov v 984 zápasoch a kam to v historických tabuľkách dotiahne? Môžte tipovať. Za Kanadu hral medzi seniormi prvýkrát na MS 2006, kde ešte ako tínedžer nazbieral 16 bodov v 9 zápasoch. Na posledných troch veľkých turnajoch s Kanadou mal na drese našité kapitánske „C“. Je viac než isté, že dres s číslom 87 bude o pár rokov visieť pod strechou haly v Pittsburghu.

4. útočník – Phil Esposito

V týchto poschodiach rebríčku sa to trofejami len tak hemží. 6-krát najlepší strelec ligy a dokopy 16 individuálnych trofejí NHL. Dvakrát dvihol nad hlavu Stanleyho pohár. Dosiahol 1590 bodov, a to odohral „len“ 1282 zápasov. Dohromady dal v NHL 717 gólov (6. miesto). Hral za tri kluby NHL. Jeho kariéra mala úvod – Chicago, to sa rozbiehal; jadro – Boston, tam to rozbalil naplno; záver – NY Rangers, to už išla noha z plynu. Bol najproduktívnejší hráč série storočia medzi Kanadou a ZSSR v roku 1972. Okrem toho vyhral Kanadský pohár 1976.

Honorable mentions

Tu je ten priestor, kde by som rád nahádzal ďalších desiatich hráčov. Prinajmenšom. Ale keď to mám skresať, tak vyberám hráčov: Brendan Shanahan (1524 zápasov, 1354 bodov, 3× Stanley Cup, 1 individuálna trofej); Paul Kariya (989 zápasov, 989 bodov, 2 ind. trofeje); Steven Stamkos (30 rokov, zatiaľ 803 zápasov, 832 bodov, 1× Stanley Cup, 2 ind. trofeje) a Connor McDavid (23 rokov, zatiaľ 351 zápasov, 469 bodov, 5 ind. trofejí).

3. útočník – Gordie Howe

„Pán hokej“. Ako 52-ročný ešte hral v NHL. Vďaka jeho dlhovekosti si zahral aj so svojim synom. 1767 zápasov (1. miesto), 801 gólov (2. miesto), 1850 bodov (4. miesto). A to by tie čísla boli vyššie, no uznajte: vo veku 43 rokov skončil s hokejom. Po dvoch sezónach sa znovu vrátil a 6 ročníkov hral vo WHA, aby sa po 50-tke vrátil do NHL na svoju derniéru. A aj vtedy ešte slušne bodoval. A to sa skoro do rebríčku nedostal! Pretože takmer vôbec nereprezentoval Kanadu. To sa stalo iba raz, keď nastúpil v roku 1974 v pokračovaní série storočia. Pri Yzermanovi som použil slovíčko „asi“ najväčšia legenda Detroitu, pretože práve Gordie je za ňu tiež právom považovaný (aj keď na rozdiel od Yzermana hral aj inde). Zabudol som na trofeje, tých získal v NHL až 18. Stanley Cup vyhral 4-krát.

2. útočník – Mario Lemieux

Supermario. Hráč, ktorý mohol ako jediný ohrozovať Gretzkeho famózne čísla, keby nemal toľko zdravotných problémov. Odohral len 915 zápasov, no nazbieral 1723 bodov (8. miesto). Celú kariéru strávil v Pittsburghu a bol až šialene dobrý. Bol výborný strelec, 6-krát pokoril 50-gólovu hranicu, a mohlo to byť viac, keby nebolo zdravotných problémov. Tu vlastne skoro každý údaj môžem zakončiť vetou „a mohlo to byť viac“. 10-krát nazbieral aspoň 100 bodov. Získal 21 individuálnych trofejí. A mohlo ich byť viac, a mohlo ich byť viac, stále dokola. 1,88 bodu na zápas je historicky druhé najvyššie číslo NHL. Bol príkladom nezlomnosti, keď sa po rakovine a vynechaných niekoľkých sezónach vrátil a okamžite bol znova najlepší. S Kanadou vyhral Olymipádu, Svetový pohár, Kanadský pohár, akurát z MS sa mu ušlo iba striebro.

1. útočník – Wayne Gretzky

Nebol excelentným korčuliarom ani vychýreným strelcom. Čo robilo z Wayna toho geniálneho hráča, ktorý drží kvantum NHL rekordov? Bolo to jeho videnie. Vďaka nemu bol krok pred ostatnými. V čase, keď nebola videotechnika a tréneri Edmontonu chceli robiť rozbor situácie, bol to Gretzky, koho sa pýtali, kto kde sa nachádzal na ľade v dôležitých momentoch. A on to vedel; vedel, kde boli spoluhráči aj súperi... Čísla sú zbytočné. Pre Kanadu bol Bohom a zrejme navždy ostane nedosiahnuteľne najlepším hokejovým útočníkom všetkých čias.

 

OBRANA:

7. obranca – Al MacInnis

Calgary a St. Louis. Legendou bol tam aj tam. Získal jednu Norrisovu trofej (6 nominácii) pre najlepšieho obrancu NHL. Tiež vyhral jeden Stanley Cup, no v play-off toho odohral tak veľa, že jeden Stanley Cup je asi aj málo. Tiež má cenu pre najužitočnejšieho hráča toho jedného víťazného play-off. Hral v 23 sezónach, dokopy nastúpil na 1416 zápasov a v nich nazbieral 1274 bodov (3. miesto). Štatistiky mal ako útočník. Jeho gólové maximum je 28 a dosiahol ho tri razy. Aj s takými číslami len trikrát vyhral bodovanie obrancov. Nuž, osemdesiate roky bodom priali. V štatistike plus/mínus bol jeho najhorší sezónny výkon mínus 1 bod! V kanadskom drese sa príliš často neukazoval, ale aj tak sa dvakrát tešil z úspechu, raz na Kanadskom pohári a raz na Olympiáde.

6. obranca – Scott Niedermayer

4× Stanleyho pohár, Triple gold klub, 1× Norrisova trofej (dokopy 3 nominácie). Ďalší, ktorý vyhral všetko, čo sa dalo. Nebol až tak ofenzívne ladený, mal však skvelú výdrž. Aj na konci svojej kariéry patril k tým úplne najlepším obrancom. V sezóne 2006/07 sa mu podarilo vyhrať bodovanie obrancov. Keď nastúpil v drese Kanady, častokrát z toho bol zlatý kov. Na poslednej Olympiáde sa mu tejto pocty dostalo ako kapitánovi tímu.

5. obranca – Larry Robinson

2 Norrisove trofeje zo šiestich nominácii. Šesť má aj prsteňov za Stanley Cup (a ďalšie tri vyhral ako tréner). Okrem toho dva tituly z Kanadského pohára (raz ako kapitán). V NHL odohral 20 sezón a v každej sa dostal do play-off (väčšinou s Montrealom). 1384 zápasov a skoro tisíc kanadských bodov. Bol najmenej vylučovaný z tejto sedmičky obrancov. Okrem toho má najvyšší počet plusových bodov v histórii NHL – 722.

4. obranca – Denis Potvin

Draftová jednotka z roku 1973; strávil celú NHL kariéru v NY Islanders. Bol ich kapitánom v čase, keď vyhrávali Stanleyho poháre ako na bežiacom páse. Silná dynastia vtedy vyhrala ligu 4-krát v rade. Potvin odohral „iba“ 1060 stretnutí základnej časti, no má v nej prakticky bod na zápas – 1052 bodov (7. miesto). Je jedným z piatich obrancov, ktorí prekonali stobodovú hranicu v sezóne. Trikrát sa tešil z Norrisovej trofeje (6 nominácii). V reprezentácii hral na troch veľkých turnajoch a zvíťazil v jednom prípade – na Kanadskom pohári 1976.

Honorable mentions

Rovnaký problém ako pri útočníkoch, tj. vedel by som tu napísať tých obrancov kľudne aj zo 15. No skúsim vypichnúť týchto: Guy Lapointe (884 zápasov, 622 bodov, 6 × Stanley Cup, 2 nominácie na Norrisovu trofej); Larry Murphy (1615 zápasov, 1216 bodov, 4× Stanley Cup, 2 nominácie na Norrisovu trofej); Chris Pronger (1167 zápasov, 698 bodov, 1× Stanley Cup, 1× Norisova trofej zo 4 nominácii); Brent Burns (35 rokov; zatiaľ 1113 zápasov, 694 bodov, 1 Norrisova trofej z 3 nominácii).

3. obranca – Paul Coffey

V historickom bodovaní NHL je na druhom mieste v zákl. časti, no v play-off zápasoch strelil Paul Coffey najviac gólov (59) a má najviac bodov (196). Je držiteľom najvyššieho počtu strelených gólov obrancom v jednej sezóne – 48. Až 5-krát sa dostal nad 100-bodovú hranicu. Bol členom legendárnej a superproduktívnej edmontonskej formácie (aj keď ako obranca) s Gretzkym, Messierom či Kurrim. Coffey bol občas ako štvrtý útočník. Vyhral 4× Stanley Cup a 3× Norrisovu trofej (6 nominácii). V kanadskom národnom mužstve hral na viacerých veľkých turnajoch. Darilo sa mu hlavne na Kanadských pohároch. Absolvoval tri a všetky s Kanadou vyhral.

2. obranca – Ray Bourque

Čo sa týka produktivity, Ray Bourque je medzi obrancami niečo ako Gretzky. Má najviac gólov aj asistencii (a logicky aj bodov) v NHL. Na to potreboval odohrať 1612 zápasov (4. miesto) v 22 sezónach. K tomu má na konte cez 200 zápasov v play-off. A keď si zoberiete, že po úplne poslednom z tých dokopy vyše 1800 zápasoch v lige konečne zodvihol nad hlavu svoj jediný Stanleyho pohár, to je snáď hodné sfilmovania. Dlhé roky hral za Boston, kde bol aj kapitánom, no pre vidinu Stanley Cupu na záver kariéry prestúpil do Colorada. Veď ako by to vyzeralo, keby 5-násobný držiteľ Norrisovej trofeje (15 nominácii) nemal svoje meno vyryté na Stanleyho pohári. Za Kanadu hral na štyroch veľkých turnajoch, dva z ich (oba boli Kanadského poháre) vyhral.

1. obranca – Bobby Orr

Nemá najviac gólov a už vôbec nie bodov medzi obrancami. No so zdravím to mal ako Lemieux, zďaleka neukázal toľko, čo mohol. Má najvyšší priemer bodov na zápas – takmer 1,4. 915 bodov nazbieral v 657 zápasoch. Nastúpil v iba 12-tich sezónach, a to v jeho posledných troch odohral dokopy 36 stretnutí. Takže plnohodnotných sezón bolo ledva 9. A v nich až 6-krát pokoril 100-bodovú hranicu. Kvalita obrancov sa nemá merať ich produktivitou, ale to, čo predvádzal tento hráč, dvíhalo ľudí zo stoličiek. Bol jedným z prvých zadákov, ktorý aktívne útočil. Predtým tak ofenzívne zvyčajne obrancovia nehrali. Bol jedným z priekopníkov útočného typu obrancu. Ako som písal, odohral iba 9 plnohodnotných sezón. V tej prvej z nich už bol nominovaný na Norrisovu trofej. A zvyšných 8 sezón ju vyhral. Pridal ďalších 10 iných individuálnych trofejí, 2-krát vyhral Stanley Cup a s Kanadou jedenkrát Kanadský pohár.

 

BRANKÁRI:

Honorable mentions

Medzi brankárov, ktorí sa nedostali do TOP 3 som vybral: Marc-André Fleury (35 rokov, 848 zápasov, 91,3% úspešnosť, 61 núl, 3× Stanley Cup); Carey Price (33 rokov, 682 zápasov, 91,7% úspešnosť, 48 núl, 1× Vezinova trofej z 2 nominácii). Ed Belfour (963 zápasov, 90,6% úspešnosť, 76 núl, 1× Stanley Cup, 2× Vezinova trofej zo 4 nominácii).

3. brankár – Roberto Luongo

Nikdy nevyhral Stanleyho pohár. Inak by bol tiež členom Triple gold klubu. Olympijské zlata má totiž rovno dve (raz z toho bol brankárskou jednotkou), rovnako ako aj zlaté medaily z MS (tiež bol raz jednotkou). Chytal v 1045 zápasoch NHL (2. miesto), no v play-off „iba“ 70. Florida, kde odchytal veľkú časť kariéry, totiž za jeho pôsobenia postúpila do vyraďovacích bojov iba raz. Čisté konto vychytal v 77 zápasoch a jeho priemerná úspešnosť zásahov bola 91,9%. Mať takú úspešnosť v jednej sezóne je naozaj výborné. Mať ju takú v priemere počas celej kariéry, je fantastické. Napriek nesporným kvalitám nikdy nezískal Vezinovu trofej pre najlepšieho brankára. Nominovaný na ňu bol trikrát.

2. brankár – Martin Brodeur

Držiteľ mnohých brankárskych rekordov NHL. Najviac zápasov – 1266 (plus 205 v play-off), najviac výhier – 691, najviac núl – 125. Dokonca dal dva góly. Má jeden z najnižších priemerov inkasovaných gólov na zápas – 2,24. Za to vďačí aj ére, v ktorej chytal, pretože zastihol sezóny, kedy v NHL padalo najmenej gólov. A tiež mu pomohlo, že chytal v defenzívne ladenom mužstve. Úspešnosť zásahov má 91,2%. Vyhral 3 Stanleyho poháre a 4-krát získal Vezinovu trofej (9 nominácii). Dokopy má 10 individuálnych trofejí. Keď chytal za Kanadu, dostával zvyčajne veľký priestor v bráne. Od členstva v Triple gold klube ho obrali dva neúspešné finálové zápasy Kanady na MS (Brodeur chytal v jednom z nich). Dvakrát sa tešil z olympijského zlata (raz ako jednotka).

1. brankár – Patrick Roy

Bol draftovaný až z 51. miesta. No ale pri brankároch je to na drafte o niečo ťažšie. Montrealu sa tento brankár odvďačil tým, že mu pomohol vybojovať zatiaľ posledný Stanley Cup. Dokopy ich má 4. V play-off bol až 3-krát MVP, teda najlepším hráčom. Je jediným hokejistom, ktorý túto cenu vyhral 3-krát. A navyše aj najmladším víťazom, keď ju prvýkrát bral už ako 20-ročný. Pri tom, ako brankári zvyknú „dozrievať“ neskôr, je to niečo výnimočné. Okrem Montrealu pôsobil aj v Colorade. Dokopy odchytal 1029 zápasov (3. miesto) s úspešnosťou 91%. Ďalších 247 stretnutí absolvoval v play-off. Dosiahol 66 čistých kont a 3-krát sa tešil z Vezinovej trofeje (7 nominácii). Spolu má 12 individuálnych trofejí. Za Kanadu chytal iba na jednom veľkom turnaji, na Olympiáde 1998, z ktorej javorové listy odišli bez medaily.

 

Tak a to je vše přáleté. Súhlasíte s vybranými hráčmi a poradím? Vaše názory (ak budú napísané konštruktívne) si rád prečítam v diskusii ;)

 

Ďalšie krajiny: Bielorusko, Česko, Fínsko, Lotyšsko, Nemecko, Nórsko, Rakúsko, Rusko, Slovensko, Spojené Štáty, Švajčiarsko, Švédsko, zvyšok sveta

Linky na ďalšie články:

Hokejové zaujímavosti - 1. časť

Hokejové zaujímavosti - 2. časť

Hokejové zaujímavosti - 3. časť - draft

Hokejové zaujímavosti - 4. časť - Keby bolo keby

Hokejové zaujímavosti - 5. časť - Ktorá liga je najviac vyrovnaná?

Ako si Slovensko vodí v NHL v porovnaní s inými krajinami?

Slovenská a česká hokejová stopa v zahraničných ligách

Reprezentanti dvoch krajín - naturalizovaní hokejoví prebehlíci

Ako veľmi dominujú domáci hráči európskym hokejovým ligám?

NHL - Najlepší vek; Najlepší hráč; Najväčší smoliar atď.

NHL - 500-góloví hráči, cesta do "Triple gold" klubu, víťazný gól znamenajúci Stanley Cup

NHL - 100gólová sezóna hráča; najhoršia tímová sezóna, NAJ vzdialenosti tímov

Slováci v československom drese, hlavné mestá v lige, hráči končiaci kariéru (ako víťazi)

NHL – zranenia, trestné minúty, logá klubov. Alebo čo keby sa vrátili remízy?

Ďalšie moje články napísané pre REFRESHER.sk tu a pre vedelisteze.sk tu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Jankovská priznala vzťah s Kočnerom. Spomína aj Fica

Neskôr chce vypovedať o Bödörovi, aj Zoroslavovi Kollárovi.


Už ste čítali?