Ako si Slovensko vodí v NHL? (v porovnaní s ostatnými krajinami)

Autor: Martin Zachar | 15.5.2020 o 15:53 | (upravené 16.5.2020 o 13:48) Karma článku: 3,29 | Prečítané:  219x

Ako sa presadzovali hokejisti v NHL podľa národností - najprv hrubé dáta, potom podrobnejšia analýza

V dnešnom dieli to bude pre slovenského čitateľa trochu bolestné. Áno, úpadok nášho hokeja a jeho mena v NHL je viac než zrejmý. Ale pokiaľ má niekto záujem o komplexnejšie zhrnutie, nech číta ďalej. A možno si skôr uvedomíme, že na tom nie sme tak zle.

Predsa len, sme najjužnejšie položenou krajinou, ktorá vyhrala zlato na MS. V severských krajinách je v zime hokej na zamrznutej vode na dennom poriadku. Také niečo my nemáme. A čo ten iba tucet našincov v NHL? Celkový počet dospelých registrovaných hokejistov je na Slovensku cca 2 tisíc. Krajiny, ktoré sú na tom v NHL lepšie (a aj mnohé horšie), ich majú podstatne viac. Česi viac ako 90 tisíc, Fíni takmer 30 tisíc, Švajčiari 9,5 tisíc, Nemci vyše 5 tisíc, Francúzi viac ako 8,5 tisíc atď.

Pravdaže, pozerať do histórie a na to, kde sme ešte nedávno boli, v týchto časoch zabolí. Ale pri pohľade na zmienené čísla, môžme považovať našu aktuálnu pozíciu za veľmi dobrú. A medailová žatva, čo bola predtým? Tak to bol pri našej hráčskej základni malý zázrak. Úspechy z minulosti nám už nikto nevezme, a tiež si myslím, že ostaneme jedinou krajinou, ktorá v jednu dobu hrala C kategóiu a o 8 rokov vystúpila až na vrchol. Tak na to pri tom frflaní a nadávaní, prosím, nezabúdajme.

A teraz už nechám hovoriť čísla.

 

NHL podľa národností - totálne čísla

Pre začiatok absolútne čísla za dlhé roky rokúce. Čo sa týka ‘NHL totals‘, tam je Slovensko veľmi pevne zasadené na siedme miesto. A v najbližších rokoch sa to nezmení, nad nami Fíni aj pod nami Nemci/Briti/Švajčiari sú dosť ďaleko na to, aby sme sa na pekných pár rokov vyhrievali na siedmej priečke.

Aj v počte celkových dosiahnutých kanadských bodov, aj v počte štartov, aj v počte hráčov, ktorí v NHL pôsobili, všade je Slovensko jednoznačne siedme.

 

britskí hokejisti tak vysoko? No, NHL uvádza, že ich naozaj bolo 40. Tou správnou otázkou je, kedy v NHL pôsobili? Ako odpoveď by som uviedol, že tých narodených po roku 1950 bolo z Británie iba 5! Historické štatistiky sú ale štatistiky a NHL je súťažou, ktorá sa hrala už v časoch, keď ešte Spojené Kráľovstvo patrilo k hokejovej špičke.

NHL taktiež uvádza až 41 hokejistov zo Švajčiarska. Avšak ja sa vždy snažím vyňať naturalizovaných hráčov. Hnat Domenichelli, Paul DiPietro či Cody Almond sú rodení Kanaďania, ktorí hrali za Švajčiarsko. NHL okúsili v čase, kedy ešte ani nechyrovali, že odídu do Európy a budú reprezentovať inú krajinu. Domenichelli dokonca hral za kanadskú 20tku na MS. Všetci traja hrali za Švajčiarsko až po pár rokoch strávených v NLA, takže o Švajčiaroch nemôže byť reč.

Preto som do tabuľky uviedol pod Slovensko dve krajiny. Ak je niekomu milšie rátať až 41 Švajčiarov v NHL alebo radšej historických 40 z Británie, nech si vyberie podľa svojho. Mimochodom, prínosu kanadských hráčov v iných reprezentáciach sa ešte budem venovať v samostatnom článku.

 

NHL podľa národností - rok po roku

Na začiatok pohľad do bodovo najúspešnejšej sezóny slovenských hokejistov v NHL – 2002/03. Tabuľka zoradená podľa bodov:

 

No a teraz po poriadku, sezónu po sezóne. A to od roku 1993, kedy sa Slovensko stalo samostatným. Nie že by táto vec otriasla hokejovým svetom, no nejakú hranicu som stanoviť musel. Do staršej minulosti je zbytočné ísť, pretože pred pádom komunistického režimu bola NHL národnostne oveľa chudobnejšia.

Začneme Slovenskom, a tým, ako sa našim hráčom darilo v NHL v každej sezóne. Bral som do úvahy tri štatistiky:

POČET HRÁČOV (dôležitý údaj, ale hráč môže odohrať za ročník aj 1 zápas, aj 82)

POČET BODOV (hráč síce môže odohrať aj celú sezónu, ale je rozdiel, či nazbiera 8 bodov alebo 80)

POČET ZÁPASOV (produktivita síce dobre ilustruje kvalitu, ale hlavne pri útočníkoch, preto pre všetky posty dokopy je počet zápasov najlepšie meradlo)

Farbou zvýraznené sú najlepšie a najhoršie ročníky.

 

Na štatistiky som sa pozeral ako na percentuálny podiel. Ako dôvod uvádzam dva konkrétne príklady:

V sezóne 2003/04 (pred výlukou) nazbierali naši hokejisti v NHL 849 bodov – cca 5%. Po výluke, v sezóne 2005/06 nazbierali 915. Skvelé, ale zlepšili sme sa v priemere? Nie! V NHL, kde po výluke padalo viac gólov, to stačilo len na 4,5% celkovo dosiahnutých bodov. Navyše takýmto spôsobom sa dali porovnávať aj sezóny poznačené výlukou.

Rovnako nie je spravodlivé porovnávať počty hráčov medzi sezónami. Je o niečo väčšia šanca zahrať si v lige s 30 tímami (kde je celkový počet hráčov na ligu vyšší) ako v lige s 26 tímami. 38 Čechov v sezóne 1996/97 stačilo na podiel 4,5 % hráčov v NHL; v sezóne 2016/17 už počet českých hráčov (znova 38) stačil iba na 3,9%. A keby je v NHL zrazu 100 tímov, tak tam hrá oveľa viac českých hráčov ako teraz. To by ale neznamenalo, že ich hokej sa v rámci NHL zrazu o toľko zlepšil.

Stručný vývoj v ďalších troch vybraných krajinách:

 

No a teraz vývoj rôznych krajín v NHL od sezóny 1993/94. Ale aby som neporovnával zvlášť hráčov, počet zápasov a počet bodov, tak som percentá spriemeroval. Vzišla z toho tzv. SILA KRAJÍN.

Vezmime si hypotetický príklad: že v NHL sú iba traja hráči:

Hráč A: 1 zápas, 1 bod

Hráč B: 80 zápasov, 1 bod

Hráč C: 80 zápasov, 80 bodov.

Pri štatistike počtu hráčov je to 33,3% pre každého. Nie veľmi objektívne.

Pri štatistike zápasov je to 0,6% ; 49,7% ; 49,7%. Stále veľmi nespravodlivé pre hráča C.

Pri štatistike bodov je to 1,2% ; 1,2% ; 97,6%. Ak by bol hráč B trebárs obranca, tak je to preň veľmi nefér.

Pokiaľ to spriemerujem, dostanem čísla 11,7% pre hráča A; 28,1% pre hráča B a 60,2% pre hráča C. O spravodlivosti tohto hodnotenia môžme polemizovať, no pri väčšom počte hráčov to takto nastavuje spravodlivejšie zrkadlo, ako keby porovnávame len jednu z týchto veličín.

 

Aj na grafe je vidieť, že sme na moment preskočili Fínov. Áno, boli časy, kedy nám nerobilo taký problém ich porážať. No a dnes sú oni na svojom vrchole...

Na ďalšom grafe zas vidieť podobný trend českého a slovenského hokeja. Ten vývoj je naozaj veľmi podobný, akurát tá hráčska základňa, a teda väčší potenciál, je na strane Česka.

 

Lídri NHL tímov

Koľko Slovákov od ročníka 1993/94, sezónu po sezóne, bolo najlepších v rámci každého klubu NHL? Zopár som ich napočítal. Najlepší je samozrejme relatívny pojem, do úvahy som ale nebral produktivitu ako takú, ale bodový priemer (takže až na výnimky, kategória prevažne pre útočníkov). S tým, aby hráč mal odohratých aspoň polovičku zápasov sezóny (aby nemohol byť v dvoch tímoch naraz najlepší). Takže nie vždy je to líder bodový. Napr. v sezóne 2005/06 vyhral bodovanie v Los Angeles Višňovský. Lepší bodový priemer mal ale Demitra. Bod do tabuľky teda ostal v slovenských rukách.

Je to celé opäť trošku iný typ merania. Takto môže byť skvelý hráč v slabšom tíme a napriek tomu, že v tabuľkách lídrov celej NHL absentuje, ako líder tímu tu neostane nepovšimnutý. Aj keď trebárs v sezóne 2013/14 na to vo Floride stačil bodový priemer iba 0,5 bodu na zápas. Ale zase, keď ste v hviezdnom tíme, tak sa bodovo nezveziete, musíte byť najlepší.

Pri 24 tímoch to bolo kompletných 26 sezón, pri zvyšných 7 menej. Dokopy 751 tímových lídrov za všetky tie sezóny. No a veľmi pekných 4,1% sú Slováci (31×)! Na prvých dvoch miestach sú logicky zámorské krajiny a prekvapí 1,5% Slovincov (vďaka jednému hráčovi – Kopitarovi – 11× v Los Angeles).

 

4,1% je pekných, no keby to rozmením na roky, tak napr. od sezóny 1995/96 po 2006/07 bol podiel Slovenských lídrov až 8,7%! (pamätníci iste spomínajú reláciu NHL Power Week, ktorá sa venovala celej NHL a neraz tam bolo počuť o Slovákoch) No a za posledných 10 sezón sa podarilo byť lídrom tímu iba dvom Slovákom, čo činí 0,7%.

 

Aby som to iba takto stroho neprebehol, tak sa podelím aj o nejaké zaujímavosti:

  • ak by si niekto myslel, že kanadské tímy budú baštami pre kanadských lídrov, tak je na veľkom omyle. Od roku 1993 je úplne najmenší podiel kanadských lídrov v rámci NHL práve v dvoch kanadských tímoch – v Toronte (4 z 26 sezón) a Vancouvri (3 z 26). Oba tímy sú totiž baštou troch koruniek. V Toronte to bol najmä Sundin (12× v 13tich sezónach po sebe) a vo Vancouvri Näslund, bratia Sedinovci či Pettersson.
  • Ruskou baštou bol svojho času Detroit (Fjodorov, Dacjuk) a momentálne je to hlavne vďaka Ovečkinovi aj Washington.
  • Fínom sa zásluhou Olliho Jokinena a Barkova darilo na Floride, Američanom v Chicagu (Roenick, Amonte, Kane) a Čechom v  New Jersey (Eliáš, Jágr, Petr Sýkora, Holík).
  • a čo slovenská bašta? Žiadna nebola, aj keď v troch tímoch sa 5× stali lídrami v štatistike bodu na zápas SlováciBuffalo (Šatan), Minnesota (Gáborík), NY Islanders (Pálffy, Šatan).
  • V Los Angeles sa zase podarilo byť lídrom až trom hráčom zo Slovenska – Stümpelovi, Pálffymu a Demitrovi.
  • Najviac sa našim darilo v sezóne 2002/03. V nej boli Slováci lídrami piatich tímov – Buffala, Los Angeles, Minnesoty, Ottawy a St. Louis. Dnes veru nepredstaviteľné.

 

V rámci niektorých tímov mal dlho monopol jeden hráč. Spomínal som Sundina v Toronte a Kopitara v Los Angeles, ale niečo podobné mal aj Iginla v Calgary, Sakic v Colorade, Modano v Dallase a Kane stále má v Chicagu.

Jágr síce chýba, ale jemu sa zas podarilo byť lídrom v štyroch rôznych tímoch! Pittsburgh, Washington, NY Rangers aj New Jersey. To isté sa podarilo aj Rayovi Whitneymu – Florida, Columbus, Carolina, Arizona.

No a posledná vec k tomuto; byť bodovým lídrom svojho tímu sa podarilo aj pár obrancom. Pánom obrancom. Veď uznajte, aká je to spoločnosť. Paul Coffey, P.K. Subban, Scott Stevens, Mark Streit, Sergej Zubov, John Carlson, Brent Burns 3× a Erik Karlsson dokonca 4×!

 

Draft po národnostiach – počet draftovaných

Každý rok v lete to príde – vstupný draft NHL. Pre fanúšikov hokeja to je pripomienka milovaného zimného športu počas horúcich letných dní. Pomôže preklenúť tú dobu medzi posledným finále Stanley cupu po začiatok prípravných zápasov európskych tímov.

 

Údaje pre moje analýzy som zhromažďoval za každý rok od 1990. Rokmi predtým som sa príliš nechcel zaoberať, nakoľko sa z krajín bývalého východného bloku draftovalo značne opatrnejšie.

Do úvahy som bral národnosť hráča pri jeho drafte, nie takú, ktorú prijal neskôr. Napr. Paul DiPietro je Kanaďan a nie Švajčiar, Jevgenij Nabokov je Kazach a nie Rus, Jan Steber je Čech a nie Poliak, či Bryan Young je Kanaďan a nie Kórejčan. V čase draftu predsa reprezentovali krajinu, ktorá ich hokejovo vychovala.

Dva grafy zobrazujú každý draftový rok. Bez USA a Kanady, ktoré sú vysoko nad ostatnými. Majú státisícové základne hráčov, ktorí sú v NHL domáci. S nimi som teda neporovnával.

Rusi mali dve výrazné vlny, teraz sme zrejme uprostred tretej. Aj Fíni mali svoj „peak“, ku ktorému sa opäť približujú, Švédi dlhodobo pozvoľna rastú. Za zmienku pre Slovensko stojí rok 2001, kedy malo Švédsko iba o jedného draftovaného hráča viac, ako my.

V tabuľke s krajinami druhého sledu je vidieť výrazný odstup Slovenska na prelome tisícročí a potom úpadok medzi priemer.

 

Pri draftoch platí, že jeden ročník môže byť lepší, iný slabší; navyše občas sa stane, že hráč môže byť draftovaný aj viackrát. Preto som si pripravil o niečo sofistikovanejšie porovnanie.

 

Draft po národnostiach – podiel odohratých zápasov

Predošlé hodnotenie draftu bolo iba o tom, koľkí hráči boli kedy draftovaní. Ale akí boli napokon úspešní? Pokúsil som sa presnejšie porovnať kvality draftovaných hráčov. Skúsil som cez tri úpravy:

1. Nie počet draftovaných, ale tí, čo sa do NHL presadia a koľko zápasov v nej odohrajú. Neberiem do úvahy kanadské body, to by sa dalo iba pri útočníkoch. Najspravodlivejším spoločným merateľným menovateľom všetkych postov je teda v tomto prípade počet odohratých zápasov. Ak bol hráč draftovaný dvakrát, počíta sa k roku, kde ho draftovali vyššie (takže sa mu počet zápasov nezapočíta duplicitne).

2. A nielen že počet zápasov, ale počet zápasov v pomere ku všetkým zápasom, ktoré hráči z toho draftu v NHL odohrali. Prečo? Hráči draftovaní v posledných rokoch ešte iba rozbiehajú svoju kariéru.

Napr. českí hráči draftovaní v 2008 odohrali dokopy 121 zápasov v NHL, zatiaľ čo fínski hráči draftovaní v 2018 iba 115. Lenže ročník 2008 sa v NHL už presadil oveľa viac, takže pomer odohratých zápasov českými hokejistami k celému draftu 2008 je 0,4%, zatiaľ čo fínskych v 2018 až 12,5%. Napriek nižšiemu číslu sú Fíni z draftu 2018 oveľa úspešnejší ako Česi z draftu 2008. Takže pokiaľ neskončia kariéry všetci draftovaní, nedá sa počet odohratých zápasov daného draftu brať ako relevantný údaj.

tabuľka ako príklad:

 

3. Poslednou úpravou je to, že neporovnávam každý rok, ale po troch rokoch. Kvôli eliminovaniu výkyvov, kedy jeden ročník môže byť slabší a jeden silnejší. (napr. Rusi mali v roku 2004 draftovaných hráčov ako Ovečkin, Malkin, Radulov. Zatiaľ odohrali v NHL viac ako 3500 zápasov. Z draftu 2005 odohrali ruskí hráči iba 15 stretnutí. Spájanie aspoň troch draftov naraz nás zbaví takýchto výkyvov)

 

Rovnako ako predtým, porovnávať zámorských hokejistov s ostatnými krajinami asi nemá význam, ale vzájomné porovnanie Kanady a USA je celkom zaujímavé. Okolo roku 1994 mali Kanaďania 5× lepšie čísla od Američanov, posledné roky je rozdiel pomerne malý.

 

Tam, kde porovnáme Slovensko s európskou špičkou, je výsledok rovnaký, ako v tomto článku už bolo niekoľkokrát vidieť – na prelome milénia sme držali krok, a potom prišiel strmý pád.

 

No a ešte pár zaujímavostí ohľadom draftových ročníkov pri porovnaní odohratých zápasov podľa národností (1990 – 2016, posledné tri ročníky sa ešte do NHL nestihli dostatočne presadiť):

  • z draftových ročníkov, z ktorých už drvivá väčšina hráčov skončili kariéry, vychádza ako najlepší draft ten z roku 1993, celkovo z neho hráči odohrali viac ako 48 tisíc zápasov (polovičku samozrejme Kanaďania, za SVK prispeli hlavne Šatan, Demitra a Štrbák)
  • najslabším bol rok 1999, dokopy iba vyše 26 tisíc zápasov odohrali hráči draftovaní vtedy (Kanaďania iba 7,5 tisíca)
  • najvyšší počet odohraných zápasov z každého draftu majú samozrejme Kanaďania
  • dvojkou sú takmer vždy hráči USA, iba 4× sa to podarilo inej krajine (2× Švédsko, 1× Rusko aj Česko)
  • Americkí hráči draftovaní v roku 1992 sú až siedmi v poradí (tesne pred Litvou, hehe)
  • najčastejšou krajinou na treťom mieste je Švédsko, v drafte 2001 sú švédi až ôsmi (dokonca za Nemeckom)
  • spomínané Česko bolo raz druhé (draft 1995 – 4341 zápasov) a 6× tretie; najlepší podiel malo v 1999 (4568 zápasov – 17,3%)
  • Slovensko by takto bralo dvakrát zemiakovú medailu, za drafty 1996 a 2000
  • Slováci draftovaní v roku 2000 odohrali v NHL 3005 zápasov, čo je 9,5% zo všetkých hráčov draftu
  • Z draftov 2005-2008 majú Slováci odohratých v NHL iba 22 zápasov
  • od Švajčiarov boli Slováci lepší naposledy v drafte 2009
  • V roku 2003 bolo draftovaných 30 Rusov, ale do NHL sa presadil iba jeden – Žerdev
  • Fíni síce nemali taký draft, že by si kluby NHL nevybrali ani jedného z nich; majú ale draft, z ktorého žiadny Fín neodohral ani jeden NHL zápas – rok 2007 (Slováci majú z tohto draftu vďaka Kytnárovi zaznamenaný 1 štart v profilige)

 

 

Robiť ďalšie porovnávania už nemá v rámci NHL význam, údaje či grafy by mali naďalej podobný charakter. Porovnávanie zvlášť s krajinami špičky a s krajinami druhého sledu bolo zámerné. Naše miesto bývalo niekde medzi. K tej prvej skupine sme sa kedysi blížili, no a teraz sme napevno v druhej.

 

Hokejové zaujímavosti - 1. časť

Hokejové zaujímavosti - 2. časť

Hokejové zaujímavosti - 3. časť - draft

Hokejové zaujímavosti - 4. časť - Keby bolo keby

Hokejové zaujímavosti - 5. časť - Ktorá liga je najviac vyrovnaná?

Slovenská a česká hokejová stopa v zahraničných ligách

Ďalšie moje články napísané pre REFRESHER.sk tu a pre vedelisteze.sk tu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Fico sa nechystá zo Smeru odísť, je však pripravený zmeniť správanie

Pellegrini a Raši by mali po závratnej kariére robiť pre Smer, tvrdí Fico.

DNES PÍŠE NATAŠA HOLINOVÁ

Dni hnevu

Sledujeme pokus o uchopenie moci katolíckou časťou obyvateľstva.


Už ste čítali?