Ktorá liga je najviac vyrovnaná? (Hokejové zaujímavosti - 5. časť)

Autor: Martin Zachar | 14.4.2020 o 18:25 | (upravené 15.5.2020 o 15:54) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  108x

Ako často líder ligy vyhral play-off? – Vyrovnanosť play-off rôznych líg – Vyrovnanosť základnej časti rôznych líg

Ako často víťaz základnej časti vyhral play-off?

Vyhrať v hokejovej lige základnú časť je samozrejme pekné, no pokiaľ vypadnete hneď prvom kole play-off, sezóna je neúspešná. Play off je pre niekoho možno nespravodlivé. Liga je dlhodobá súťaž, no sezónu rozhodne hlavne forma tímov na jej konci. No pre nás všetkých je play-off tým pravým orechovým, a teda som sa mu v mojich článkoch nemohol vyhnúť. A možno už tu niekde sa začína téma ohľadom toho, aká je ktorá liga vyrovnaná.

V 14tich rôznych ligách (väčšinou od sezóny 1993/94) som zisťoval, aké úspešné boli tímy v play off. V našej lige sa napríklad v 26 play-off až 16-krát stalo, že sa víťaz základnej časti stal napokon majstrom (v 62% prípadoch). 4-krát sa to podarilo druhému tímu v tabuľke, 3-krát tretiemu a po jedenkrát štvrtému, piatemu a šiestemu. To vyznieva ešte celkom spravodlivo, čím vyššie v tabuľke, tým väčšia pravdepodobnosť záverečného triumfu. Ale nie všade je to rovnako.

Napr. v českej lige sa tím z piateho miesta tešil len raz, no tím zo šiesteho miesta skončil s majstrovským pohárom hneď v troch prípadoch. Úplne rovnako je to aj v nemeckej DEL. A vo Švajčiarsku sa trikrát stalo majstrom mužstvo, ktoré bolo v tabuľke až siedme, zatiaľ čo tím z tretieho miesta to dotiahol na vrchol len raz!

Spravidla je však najčastejším víťazom ligy mužstvo, ktoré základnú časť vyhralo. Výnimkou je KHL, kde sa tak stalo len raz a tím, ktorý skončil druhý, sa tešil až 5-krát. Najčastejšie sa majstrom stal líder základnej časti v Bielorusku, až v 74% prípadoch. Slovensko je so 62% druhé, v Česku je to 35% a v takej NHL 28% (pri NHL brané od 1979/80, kedy začal play-off model so 16 tímami).

 

Niekde by mohli v istej dobe play-off pokojne zrušiť. Napr. v českej lige v rokoch 1997-2002, alebo vo švédskej v období 2000-2005 vždy zvíťazil líder základnej časti aj vo vyraďovacej časti.

Nezriedkakedy sa stane dokonca to, že víťaz základnej časti stroskotá v play-off už na prvej prekážke. V sledovaných ligách som našiel iba tri také, kde sa to ešte nikdy nestalo – slovenskú, bieloruskú a nórsku. Čiže u nás zatiaľ znamenala výhra základnej časti minimálne semifinálovú účasť. V iných ligách to tak nie je. Najčastejšie sa líder základnej časti porúčal z play-off po prvom kole vo Švajčiarsku a Švédsku – 5krát (v 19% prípadoch). V NHL a v KHL to bolo zatiaľ v 18% prípadoch. Sezóna 2011/12 bola pre víťazov základnej časti čiernym ročníkom. Pripravila hneď niekoľko vypadnutí lídrov v prvom kole – v českej lige, švédskej, fínskej a NHL.

 

Ak by sme podľa doteraz spomenutých faktov mali posudzovať vyrovnanosť líg (za predpokladu že skôr vo vyrovnanej lige sa môže stať, že víťaz základnej časti nezíska titul, prípadne vypadne v prvom kole), naša liga by v konkurencii neobstála práve najlepšie.

 

 

Vyrovnanosť play-off

Ako odmerať niečo také? Predstavme si dva prípady play-off, kde sa jedno kolo hrá na 4 víťazné zápasy.

Pri prvom prípade je zjavné, že vyraďovacia časť bola oveľa menej vyrovnaná ako v druhom. V oboch prípadoch platí, že sa minimálne muselo odohrať 12 zápasov a maximálne mohlo 21. V prvom to bolo 14 a v druhom 20. Takýmto spôsobom som „meral“ vyrovnanosť play off. Medzi 12 a 21, to je tých 9 ‘možných‘ zápasov, ktoré sa môžu a nemusia hrať. V prvom prípade sa týchto možných zápasov odohralo 22% a v druhom prípade sa možných zápasov odohralo 89%. Platí, že čím vyššie percento, tým vyrovnanejšie play-off.

No a postupne prejdime k pár grafom z 8 líg, ktoré som skúmal, opäť od sezóny 1993/94 a v prípade Ruska od 2000/01. Väčšinou to bolo všade od štvrťfinále, iba v KHL a NHL od osemfinále; predkolá som nezapočítaval. Najmenej vyrovnané play-off som objavil u nás, v sezóne 1994/95, kedy všetky série skončili 3:0. Vlastne jediný navyše zápas sa odohral v boji o tretie miesto, kde Slovan vyhral sériu nad Popradom 2:1. To činí iba 7% odohratých ‘možných‘ zápasov. Najvyrovnanejšie play-off som zaznamenal vo švajčiarskej NLA v sezóne 2012/13. Až 5 sérii skončilo 4:3, jedna 4:2 a jedna 4:1. K maximu teda chýbali iba tri zápasy a podiel odohratých ‘možných‘ zápasov bol 86%.

V nasledujúcom grafe som uviedol podiel odohratých ‘možných‘ zápasov za posledné 3 play-off. Naša liga nedopadla najlepšie, menej vyrovnanú vyraďovačku mali iba v KHL. Za posledné sezóny sa tam z možných play off zápasov odohralo menej ako 40%; zlé čísla v tomto robí hlavne dominancia CSKA Moskva a SKA Petrohrad. Vopred býva jasné, že budú hrať vo finále konferencie a zvyškom play-off väčšinou prechádzali ako nôž maslom. Najviac vyrovnané play-off bývalo za poslednú dobu vo Fínsku a Nemecku.

 

V ďalších grafoch uvidíte vyrovnanosť každého play-off ku každej lige (po dvoch ligách, aby nebolo príliš veľa čiar v jednom, ani príliš veľa grafov). Doplnil som aj tzv. trendovú krivku, ktorá, ak je STÚPAJÚCA, značí, že play-off v danej lige sa časom stáva vyrovnanejšie. Celkovo nepatrí play-off na Slovensku medzi tie vyrovnanejšie, ale trendová krivka hovorí o zlepšujúcom sa vývoji. Z top líg má mierne zhoršujúci sa trend iba švédska SHL.

 

Vyrovnanosť základnej časti

Azda sa zhodneme, že vyrovnanosť ligy je v jej prospech. V našej najvyššej súťaži počúvam každý rok o tom, že liga je stále viac vyrovnaná, viac ako po minulé sezóny atď. Takýmto tempom už viac vyrovnaná asi ani nemôže byť, či? Pri spätnom pohľade na tabuľky sezónu po sezóne som ale zásadný rozdiel nezaznamenal. Dá sa vôbec niečo také ako vyrovnanosť ligy zmerať? Čisto podľa stavu tabuľky tímov by to mohlo byť možné. No a keďže som fanatik do hokeja a excel mám rád snáď aspoň tak ako R. Sulík, rozhodol som sa skúsiť to nejako spočítať.

Ako také niečo zmerať? Treba si najprv položiť dve otázky:

1. Ako by vyzerala najvyrovnanejšia možná ligová tabuľka?

Pokiaľ by tímy medzi sebou veľa remizovali, nikto by nebol v žiadnom zápase favorit, tak v prehnane ideálnom svete by mal každý tím po základnej časti rovnaký počet bodov. Povedzme, že ak by sa to dalo zmerať, mala by taká liga hodnotu 0.

 

2. Ako by vyzerala tá najmenej vyrovnaná ligová tabuľka?

Prvý tím by porážal všetky ostatné, druhý tím by porážal všetkých okrem prvého, tretí tím všetkých okrem prvého a druhého atď. Tabuľka by mala potom najväčšie možné rozostupy medzi mužstvami. Povedzme, že ak by sa to dalo zmerať, mala by taká liga hodnotu 100.

 

Čiže 0 znamená vyrovnaná, 100 znamená nevyrovnaná liga.

 

Vyskúšajme si príklad: máme ABC ligu, kde sú tri tímy a hrá sa na 4 kolá.

Najvyrovnanejší scenár:

Najmenej vyrovnaný scenár:

 

Rozdiel medzi dvomi scenármi je nasledovný:

Nažlto vyfarbené pole znamená nevyrovnanosť. Čím menej vyrovnaná liga, tým viac žltej. Modrá krivka má hodnotu 0 (vyrovnaná liga), červená 100 (nevyrovnaná liga). Ak by liga mala viac tímov a viac kôl, tvar grafu by sa nezmenil. A keď do toho zapracujme krivku z nejakej reálnej ligovej tabuľky, dostaneme údaj o vyrovnanosti. Čím bude krivka ligy bližšie k modrej farbe, tým je vyrovnanejšia a hodnota sa bude blížiť k 0.

(v reálnej lige, pokiaľ by posledný porazil prvého, žlté pole by sa v takomto grafe zmenšilo)

Snáď som vás už úplne nedoplietol.

Veľkosť žltého poľa sa dá jednoducho spočítať (ak má niekto záujem vedieť, že ako, nech mi napíše, sem to písať nejdem), a teda sa dá aj spočítať, ako veľmi vyrovnaná daná liga je.

Dám sem ešte dva reálne príklady. Švédska SHL zo sezóny 2006/07 a slovenská extraliga 2004/05. Narýchlo si pozrite tabuľky a porovnajte, ktorá je podľa vás vyrovnanejšia.

Verím, že každému vyšla na prvý pohľad oveľa vyrovnanejšia tabuľka švédskej ligy.

A teraz grafy, hodnota švédskej ligy je 16,9 a slovenskej 52,2. Znova a už naposledy, čím bližšie k 0, tým vyrovnanejšia liga.

Pre ilustráciu:

 

 

Žltého zafarbenia vidíme oveľa menej naľavo, takže švédska liga bola v sezóne 2006/07 omnoho vyrovnanejšia ako naša extraliga v 2004/05.

 

Toto všetko som meral od ročníka 2000/01, kedy sa postupne začalo používať bodovanie – 3 body za výhru. Pri výnimkách som tabuľku prepočítal na tento systém, aby som ich spravodlivo mohol porovnávať. To neplatí o NHL, pretože tam je stále dvojbodový systém (a prepočítať ho na tri body by bolo asi zvláštne, no hlavne nemožné, keďže sa mi nikde nepodarilo nájsť tabuľku tímov NHL, kde by bol údaj o počte výher po predĺžení/nájazdoch).

Dobre, teraz už konečne poďme na samotné výsledky. Odmerať všetky sezóny a zostaviť, ako inak, grafy.

Ako obstáli mnou sledované súťaže v priemere za posledné 3 sezóny?

 

Naša liga bohužiaľ vyšla jednoznačne ako najmenej vyrovnaná. A to som z výpočtov vyňal postavenie slovenskej 20tky v tabuľke, keď ešte v súťaži pôsobila. Najvyrovnanejšia sa javí švajčiarska NLA.

V ďalších grafoch opäť jednotlivé ligy a ich vývoj spolu s trendovou krivkou. Tentokrát je liga čoraz vyrovnanejšia vtedy, ak je krivka KLESAJÚCA.

 

 

Trend našej ligy je opäť správny, tak len dúfajme, že mu to vydrží. Veľmi mierne zhoršujúci sa trend majú v SHL a českej extralige.

 

 

No a na samý záver; ak by mal niekto lepší nápad, ako zmerať vyrovnanosť dlhodobej športovej súťaže, kľudne nech mi napíše, rád si to prečítam :)

 

 

Hokejové zaujímavosti - 1. časť

Hokejové zaujímavosti - 2. časť

Hokejové zaujímavosti - 3. časť - draft

Hokejové zaujímavosti - 4. časť - Keby bolo keby

Ako si Slovensko vodí v NHL v porovnaní s inými krajinami?

Slovenská a česká hokejová stopa v zahraničných ligách

Ďalšie moje články napísané pre REFRESHER.sk tu a pre vedelisteze.sk tu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Fico sa nechystá zo Smeru odísť, je však pripravený zmeniť správanie

Pellegrini a Raši by mali po závratnej kariére robiť pre Smer, tvrdí Fico.

Komentár Petra Schutza

Charita a banda štyroch

Taliansko je spoločný európsky problém, kde všetky ostatné uhly pohľadov prepisuje možnosť bankrotu.


Už ste čítali?