reklama

Öresundský most/tunel - dopravná tepna spájajúca Škandináviu a Európu

Je to jedna z najúžasnejších dopravných stavieb na svete. Most a tunel, ktoré spájajú Škandinávsky polostrov so zvyškom Európy pevninskou cestou. Toto tvrdenie platilo pred postavením tohto mosta naposledy v dobe ľadovej.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (18)
Obrázok blogu
(zdroj: wikipedia/Henry von Platen)

Rozhodnutie o výstavbe tohto mosta padlo v roku 1991, avšak zďaleka nešlo o nejakú novú myšlienku. S výstavbou sa začalo v roku 1995 a deadline bol 5 rokov. Vznikol z toho v tom čase najdlhší zavesený most na svete, na ktorý navyše nadväzuje tunel začínajúci na umelo vytvorenom ostrove uprostred mora!

Obrázok blogu
(zdroj: wikipedia/Richard Dennis)

Oblúkový most by bol nebezpečnejší pre lodnú dopravu, visutý je zas príliš ohybný, čo by mohlo vadiť doprave železničnej, a tak inžinieri zvolili zavesený most. V najvyššom bode vozovky je až 57 m nad morom a oporné pylóny dosahujú do výšky 204 m (približne ako 60 poschodová budova). Most je dvojúrovňový, na spodnej časti je železničná trať, na vrchnej štvorprúdová cesta.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Aké body táto stavba spája? Nachádza sa medzi švédskym Malmöm a dánskou Kodaňou. Tieto mestá delí pomerne malá vzdialenosť, ktorú ale vypĺňa more. Konkrétne Öresundská úžina s hĺbkou približne 7 metrov a šírkou 16 kilometrov (8 km most + 4 km ostrov + 4 km tunel).

Družicový snímok, na ktorom vidno v strede umelý ostrov a naľavo kodaňské letisko
Družicový snímok, na ktorom vidno v strede umelý ostrov a naľavo kodaňské letisko (zdroj: google earth)

Prečo sa ale rozhodli pre takéto zložité riešenie? Most by bol praktickým a najlacnejším variantom, lenže z dánskej strany sa priamo pri mori nachádza medzinárodné kodanské letisko. Most postavený vysoko nad morom by preň bol nebezpečenstvom. Postaviť ho príliš nízko by zas nevyhovovalo lodnej doprave. Prečo teda mestá nespája iba tunel, ako je tomu v prípade kanála La Manche? Výstavba takéhoto tunela je oveľa nákladnejšia ako stavba mosta. Z týchto dôvodov sa rozhodlo o postavení takéhoto „obojživelníka“.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A ako sa uprostred mora premení most na tunel? Odpoveďou bolo vybudovanie umelého ostrova uprostred mora. Dĺžka tohto uzučkého ostrova je cca 4 km a jeho celková plocha je 1,3 km2 – o toľko sa zväčšila rozloha Dánska.

Obrázok blogu
(zdroj: pixabay/HansStolpe)

Kde sa s týmto projektom začalo? Najprv sa postavil ostrov. „Vynoriť“ ho z vody trvalo asi 14 mesiacov. Najprv sa pomocou 1,8 milióna ton veľkých lomových kameňov spravil obvod ostrova, potom jeho vnútro vypĺňali zeminou priamo z mora. Pri budovaní ostrova bojovali robotníci so silnými prúdmi, extrémami počasia a tvrdým vápencom. Rýpadlo používané na tento vápenec zničilo dohromady viac ako 50 tisíc zubov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Počas bagrovania dokonca narazili na nevybuchnutú bombu z 2. svetovej vojny, ktorá bola zhodená britským letectvom. 36 kg TNT museli zneškodniť pyrotechnici. Následná opatrnosť mierne pozdržala projekt, ale stála za to, pretože blízko k takejto katastrofe bol projekt viackrát. Dohromady počas výstavby narazili na 16 takýchto bômb...

Vchod do tunela na ostrove
Vchod do tunela na ostrove (zdroj: earthviewmaps.com)

Nasledovala výstavba tunela. V inej dánskej úžine (Veľký Belt) stavali železničný tunel hĺbením. Došlo pri ňom ku katastrofe, pri ktorej voda zaplavila chodby a výstavba sa zdržala o celý rok. V Öresunde sa preto rozhodli pre iný spôsob – 20 obrovských segmentov (176 × 39 × 8,6 m; 54 tisíc ton) poukladať na dno a pospájať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Také veľké konštrukcie dopraviť na požadované miesto je umenie. Využili sa však zákony fyziky. V segmentoch boli dve rúry pre cestnú dopravu, dve pre železničnú a jedna úniková chodba – boli teda prakticky duté. Čiže ich len dobre uzavreli a mohli ich dopravovať po hladine ako plte. Na mieste ich ponorili a napájali na seba. Možná odchýlka mala toleranciou 1 cm. Pospájané segmenty sa po celej dĺžke zaliali hrubou vrstvou betónu a zaťažili balvanmi.

Obrázok blogu
(zdroj: wikipedia/Nick-D)

Ako posledný sa staval most. Základy hlavných pylónov vážili 18 tisíc ton a ich pôdorys bol veľký 1300 m2 (predstavte si 36 m × 36 m). Nedali sa splaviť tak ako tunelové segmenty, pretože neboli duté. Bolo nutné ich na miesto dopraviť plavidlom, ktoré ale tiež museli najprv skonštruovať. Po ich osadení sa priamo na mieste začalo so stavbou týchto pylónov až do výšky vyše 200 metrov.

Obrázok blogu
(zdroj: maxpixel/pylony)

Na hotové pylóny nasadili veľké dvojúrovňové dielce dlhé 140 m. Jeden vážil iba 5400 ton. Vyniesť niečo tak rozmerné a ťažké do takej výšky bol ďalší problém. Na túto úlohu museli použiť najväčší plávajúci žeriav na svete. Po napojení všetkých dielcov sa prvýkrát od doby ľadovej prepojila Škandinávia k strednej Európe suchou cestou.

Most tesne pred dokončením v roku 1999
Most tesne pred dokončením v roku 1999 (zdroj: flickr/Roger W)

Otvorenie mosta prebehlo 1. júla 2000. V našich končinách znie priam neuveriteľne, že ho postavili bez konfliktov, právnických naťahovačiek, načas a navyše bez prekročenia rozpočtu! Ten stanovili na 3 miliardy dolárov a dokázali ho dodržať.

Po dokončení stavby platilo, že v rámci celého sveta bol tunel najdlhším ponoreným tunelom a most najdlhším zaveseným a celkovo najdlhším dvojúrovňovým mostom. Dnes ním prejde denne cca 17 tisíc áut a 280 vlakov.

Obrázok blogu
(zdroj: youtube/Swedrone Aerial)

Výstavba tohto projektu ležala dlhé roky v žalúdku ochranárom. Zásah do prírody bol nepopierateľný. Severania sú známi dbaním na životné prostredie a ničenie vzácnych morských chalúh na morskom dne boli málokomu ľahostajné. Náplasťou pre ochranárov je dnes nový ekosystém, ktorý sa utvoril na pylónoch stojacich vo vode.

Obrázok blogu
(zdroj: youtube/Vladimír Burian)

Postavením tohto kolosu však zďaleka všetko neskončilo. Na scénu nastúpili nové problémy – museli sa riešiť nemalé rozdiely na oboch brehoch úžiny. Napr. na švédskej strane vlaky jazdia naľavo, v Dánsku napravo a poháňa ich odlišné elektrické napätie. Úplne iné majú aj protipožiarne zariadenia a takto by sa dalo pokračovať. Všetky tieto odlišnosti sú do dneška dôkazom, aké rozdielne krajiny tento staviteľský skvost spojil a zblížil.

Obrázok blogu
(zdroj: youtube/Swedrone Aerial)
Obrázok blogu
(zdroj: youtube/Swedrone Aerial)

Ďalšie moje články napísané pre REFRESHER.sktu a pre vedelisteze.sk tu.

Martin Zachar

Martin Zachar

Bloger 
  • Počet článkov:  177
  •  | 
  • Páči sa:  10x

Neobyčajne obyčajný človek, ktorého svet zrkadlia jeho verše :))) Zoznam autorových rubrík:  Básne - nezaradenéBásne - humornéZaujímavostiMS 2002Súkromné

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu