Öresundský most/tunel - dopravná tepna spájajúca Škandináviu a Európu

Autor: Martin Zachar | 9.4.2019 o 14:52 | Karma článku: 10,12 | Prečítané:  5171x

Je to jedna z najúžasnejších dopravných stavieb na svete. Most a tunel, ktoré spájajú Škandinávsky polostrov so zvyškom Európy pevninskou cestou. Toto tvrdenie platilo pred postavením tohto mosta naposledy v dobe ľadovej.

 

Rozhodnutie o výstavbe tohto mosta padlo v roku 1991, avšak zďaleka nešlo o nejakú novú myšlienku. S výstavbou sa začalo v roku 1995 a deadline bol 5 rokov. Vznikol z toho v tom čase najdlhší zavesený most na svete, na ktorý navyše nadväzuje tunel začínajúci na umelo vytvorenom ostrove uprostred mora!

 

Oblúkový most by bol nebezpečnejší pre lodnú dopravu, visutý je zas príliš ohybný, čo by mohlo vadiť doprave železničnej, a tak inžinieri zvolili zavesený most. V najvyššom bode vozovky je až 57 m nad morom a oporné pylóny dosahujú do výšky 204 m (približne ako 60 poschodová budova). Most je dvojúrovňový, na spodnej časti je železničná trať, na vrchnej štvorprúdová cesta.

Aké body táto stavba spája? Nachádza sa medzi švédskym Malmöm a dánskou Kodaňou. Tieto mestá delí pomerne malá vzdialenosť, ktorú ale vypĺňa more. Konkrétne Öresundská úžina s hĺbkou približne 7 metrov a šírkou 16 kilometrov (8 km most + 4 km ostrov + 4 km tunel).

 

Prečo sa ale rozhodli pre takéto zložité riešenie? Most by bol praktickým a najlacnejším variantom, lenže z dánskej strany sa priamo pri mori nachádza medzinárodné kodanské letisko. Most postavený vysoko nad morom by preň bol nebezpečenstvom. Postaviť ho príliš nízko by zas nevyhovovalo lodnej doprave. Prečo teda mestá nespája iba tunel, ako je tomu v prípade kanála La Manche? Výstavba takéhoto tunela je oveľa nákladnejšia ako stavba mosta. Z týchto dôvodov sa rozhodlo o postavení takéhoto „obojživelníka“.

A ako sa uprostred mora premení most na tunel? Odpoveďou bolo vybudovanie umelého ostrova uprostred mora. Dĺžka tohto uzučkého ostrova je cca 4 km a jeho celková plocha je 1,3 km2 – o toľko sa zväčšila rozloha Dánska.

 

Kde sa s týmto projektom začalo? Najprv sa postavil ostrov. „Vynoriť“ ho z vody trvalo asi 14 mesiacov. Najprv sa pomocou 1,8 milióna ton veľkých lomových kameňov spravil obvod ostrova, potom jeho vnútro vypĺňali zeminou priamo z mora. Pri budovaní ostrova bojovali robotníci so silnými prúdmi, extrémami počasia a tvrdým vápencom. Rýpadlo používané na tento vápenec zničilo dohromady viac ako 50 tisíc zubov.

Počas bagrovania dokonca narazili na nevybuchnutú bombu z 2. svetovej vojny, ktorá bola zhodená britským letectvom. 36 kg TNT museli zneškodniť pyrotechnici. Následná opatrnosť mierne pozdržala projekt, ale stála za to, pretože blízko k takejto katastrofe bol projekt viackrát. Dohromady počas výstavby narazili na 16 takýchto bômb...

 

Nasledovala výstavba tunela. V inej dánskej úžine (Veľký Belt) stavali železničný tunel hĺbením. Došlo pri ňom ku katastrofe, pri ktorej voda zaplavila chodby a výstavba sa zdržala o celý rok. V Öresunde sa preto rozhodli pre iný spôsob – 20 obrovských segmentov (176 × 39 × 8,6 m; 54 tisíc ton) poukladať na dno a pospájať.

Také veľké konštrukcie dopraviť na požadované miesto je umenie. Využili sa však zákony fyziky. V segmentoch boli dve rúry pre cestnú dopravu, dve pre železničnú a jedna úniková chodba – boli teda prakticky duté. Čiže ich len dobre uzavreli a mohli ich dopravovať po hladine ako plte. Na mieste ich ponorili a napájali na seba. Možná odchýlka mala toleranciou 1 cm. Pospájané segmenty sa po celej dĺžke zaliali hrubou vrstvou betónu a zaťažili balvanmi.

 

Ako posledný sa staval most. Základy hlavných pylónov vážili 18 tisíc ton a ich pôdorys bol veľký 1300 m2 (predstavte si 36 m × 36 m). Nedali sa splaviť tak ako tunelové segmenty, pretože neboli duté. Bolo nutné ich na miesto dopraviť plavidlom, ktoré ale tiež museli najprv skonštruovať. Po ich osadení sa priamo na mieste začalo so stavbou týchto pylónov až do výšky vyše 200 metrov.

 

Na hotové pylóny nasadili veľké dvojúrovňové dielce dlhé 140 m. Jeden vážil iba 5400 ton. Vyniesť niečo tak rozmerné a ťažké do takej výšky bol ďalší problém. Na túto úlohu museli použiť najväčší plávajúci žeriav na svete. Po napojení všetkých dielcov sa prvýkrát od doby ľadovej prepojila Škandinávia k strednej Európe suchou cestou.

 

Otvorenie mosta prebehlo 1. júla 2000. V našich končinách znie priam neuveriteľne, že ho postavili bez konfliktov, právnických naťahovačiek, načas a navyše bez prekročenia rozpočtu! Ten stanovili na 3 miliardy dolárov a dokázali ho dodržať.

Po dokončení stavby platilo, že v rámci celého sveta bol tunel najdlhším ponoreným tunelom a most najdlhším zaveseným a celkovo najdlhším dvojúrovňovým mostom. Dnes ním prejde denne cca 17 tisíc áut a 280 vlakov.

 

Výstavba tohto projektu ležala dlhé roky v žalúdku ochranárom. Zásah do prírody bol nepopierateľný. Severania sú známi dbaním na životné prostredie a ničenie vzácnych morských chalúh na morskom dne boli málokomu ľahostajné. Náplasťou pre ochranárov je dnes nový ekosystém, ktorý sa utvoril na pylónoch stojacich vo vode.

 

Postavením tohto kolosu však zďaleka všetko neskončilo. Na scénu nastúpili nové problémy – museli sa riešiť nemalé rozdiely na oboch brehoch úžiny. Napr. na švédskej strane vlaky jazdia naľavo, v Dánsku napravo a poháňa ich odlišné elektrické napätie. Úplne iné majú aj protipožiarne zariadenia a takto by sa dalo pokračovať. Všetky tieto odlišnosti sú do dneška dôkazom, aké rozdielne krajiny tento staviteľský skvost spojil a zblížil.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Prečo ľudia kedysi topili a upaľovali mladé dievčatá

Jarný zvyk odráža krvavé pohanské rituály.

Ukrajinci išli do rizika. Do čela krajiny si vybrali novú tvár

Volodymyr Zelenskyj bude novým ukrajinským prezidentom.

Pri Poslednej večeri urobil Leonardo da Vinci fatálnu chybu

O omyle, ktorého sa dopustil maliar, sa hovorí málo.


Už ste čítali?