Po kanáloch
Prstom rovno na mňa; som to ja? Som ten pravý?
občas sám zapochybujem, neviem už ani.
No snáď si povedia "nie, to sa mi len javí";
odkedy som známy, snažím sa byť v ústraní.
Hviezda strieborného plátna, sláva omína,
nutnosť stále chovať sa podľa etikety,
nemám súkromie, nemá ho moja rodina,
schovávam sa pred verejnosťou ako yeti.
Premeriavajú si ma, či sedí výška, váha,
ja chcem iba rýchlo preč ku knihe a kozubu.
Mobil už má v ruke, selfie si vypýtať váha,
ak ma osloví, prisahám, že mu dám do zubu.
Nie je okoloidúcej, čo by sa nekukla,
otravne sa za mnou obzerávajú až za roh,
pomôžu mi umelé fúzy a či snáď kukla?
Alebo ozaj začnem chodievať po kanáloch...
Prstom rovno na mňa; som to ja? Som ten pravý?
už sa zase štítim toho byť v mojej koži,
"papaláš!!" znie vzduchom a piskot sa dostaví,
každý boží deň mi niekto z ľudu naloží.
A pritom som si ešte nepostavil vilu,
mám len pár bytových jednotiek v centre mesta,
tiež nechcú veriť očividnému omylu,
že mám pozemky tam, kde pôjde veľká cesta.
Osobne ma ani nepoznajú; vraj som podlý.
A odkiaľ všetci vedia, že sa chovám hamižne?
Len sme sa na našich voličov trocha vybodli,
ale tamten sa má dobre! "Kto?" Ten, čo s nami žne.
Na bilboardoch som bol hustý, dneska už som riedky.
Von už len v klobúku, okuliaroch, dlhých šáloch.
Za heslo mojej strany "účet svätí prostriedky",
teraz môžem korzovať už iba po kanáloch...
Prstom rovno na mňa; som to ja? Som ten pravý?
Registrujem to a hneď viem, o čo sa jedná.
No čo, úspech ma asi nikdy neunaví,
"áno, som to ja, tá celebrita popredná".
Filtrujem kritiku a trápi ma len chvála,
kritici si ma furt mýlia s osobou, ktorou
opovrhujú; avšak ja som jeden z mála
tých, čo si zaslúžia stáť v žiare reflektorov.
Nemám rád tých ľudí, ktorí nič nedokázali,
za to mne sa už tretie CD-čko za rok krstí.
To ja som sa v reality šou stal okázalý
a tvárim sa, že pozornosť je mi proti srsti.
Zatiaľ nula na konte, no predaj to doženie,
už sa taktiež chystá vystúpenie na dvoch báloch.
Von nechodím, veď si predstavte to poníženie!
V lacných handrách! Tak radšej chodievam po kanáloch...
Prstom rovno na mňa; som to ja? Som ten pravý?
Počujem ten šepot spoza každého kríku.
Ani keď prídem domov, sa mi neuľaví,
v mojom svete každý stále strieľa motyku.
Vzduch, čo prúdi doma z klímy je jedovatý,
ďalší konšpiračný film si pozrieť ma láka,
ploštice v mojom byte žerú mocné watty,
odpočúvajú z lampy, chladničky, sporáka...
V noci mávam problémy, aby som v kľude zaspal,
výcitil som, že môj koniec je už započatý,
všetko zlé, čo sa mi deje, sa mi deje naschvál,
stopro som párkrát ušiel hrobárovi z lopaty.
Telefón som pre istotu už týždeň nezapol,
poznám všetky jeho zlé vplyvy, som na to znalec.
Dve hodiny nemám kľudu, zriedkavo dve a pol,
všetko je podozrivé, hlavne tamten chuchvalec!
Zovšadiaľ ma sledujú, niečo zlé sa vynára,
mám vlastných známych dodávateľov, bohu chvála,
svojho mliekara, pekára, mäsiara, vinára,
neverím však ani im, idem žiť do kanála...
Tak sme tu štyria, zavri poklop, lampu zažni,
von pôjdeme, až keď padne tma, dakedy večer,
opečieme si nejakých potkanov na ražni,
vyber kocku, figúrky, zahráme si človeče.
(marec 2019)
niečo ako funpage tu :)