reklama

Trip po Škandinávii; 2. časť (Nórsko, Švédsko)

Nórsko bolo doslova na dosah. A my sme sa tešili, že čoskoro budeme na jednom z najsevernejších bodov európskej pevniny – Nordkappe...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

predošlá časť - tu

Prešli sme cez nórske hranice. Charakter krajiny sa zmenil. Samé hory, sychravo, chladno, po letnom počasí ani stopy, vysoká vlhkosť vzduchu a fínske jazerá sme vymenili za prvé fjordy, prípadne jazerá ľadovcového pôvodu (niečo ako naše plesá). Čas sme si prestavili o hodinu naspäť a trielili na sever. Zo strmých hôr, pomedzi ktoré viedla cesta, sa valil nejeden vodopád; pravdepodobne z topiaceho sa snehu na ich vrcholkoch. Vo večerných hodinách sme tunelom vošli na ostrov Magerøya.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
cesta na ostrov
cesta na ostrov 
už na ostrove.... samé jazierka
už na ostrove.... samé jazierka 
Obrázok blogu
Obrázok blogu
už takmer na Nordkappe
už takmer na Nordkappe 

Neveľkým ostrovom, kde sme tiež videli zopár skupiniek sobov, sme prešli až na jeho severnú stranu. Tam sa nachádzal náš cieľ Nordkapp. Rozhodli sme sa tam počkať na polnoc. Tá je totiž asi najzaujímavejším časom na miestach, ktoré sa blížia zemským pólom. A k tomu severnému sme boli v tejto chvíli bližšie ako ku Slovensku. Stále sme síce od neho boli približne 2000 kilometrov, no slnko tu počas týchto nocí nezapadalo. Polnoc sme teda strávili na severných útesoch ostrova Magerøya; hľadiac na slnko, ktoré plachtí nad horizontom a nie a nie ponoriť sa do mora. Slnko, ktoré na nás svietilo v čase 0:00, a to netradične priamo zo severu. Neopísateľné.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
parádny úkaz, ako sa cez útes prelína a stáča kúsok "obláčku"
parádny úkaz, ako sa cez útes prelína a stáča kúsok "obláčku" 
slnko (škoda, že) za mrakmi; fotené tesne po polnoci z útesu nad Barentsovým morom, ktoré už patrí k Severnému ľadovému oceánu
slnko (škoda, že) za mrakmi; fotené tesne po polnoci z útesu nad Barentsovým morom, ktoré už patrí k Severnému ľadovému oceánu 
a ide sa naspäť; fotené okolo pol druhej v "noci"
a ide sa naspäť; fotené okolo pol druhej v "noci" 

Neustále svetlo nás neprestávalo fascinovať. K tomu ponúkalo ďalšie a ďalšie výhody. Napr., zvažovali sme nočný presun. Bolo predsa jedno, kedy budeme stanovať a spať a kedy budeme v pohybe, vonku to bolo skoro stále o tom istom. Reálne sme to ale v podstate nevyužili. Od tejto chvíle sme už smerovali na juh, a tiež sme si nechceli úplne rozhádzať režim.

fjord počas odlivu
fjord počas odlivu 
Obrázok blogu

Zo severného cípu Nórska sme putovali smerom na súostrovie Lofoty (v preklade z Nórčiny – „Noha rysa“). Cestou sme brali so sebou stopárku. Bola z Frankfurtu a doteraz neviem, ako sme sa do auta všetci pomestili. Ušla s nami kus cesty. Na oplátku sa s nami podelila s lososom, ktorého vyfasovala od predošlého človeka, ktorého stopla. Vzhľadom na nórske ceny potravín to bola jednoznačne najdrahšia večera celého tripu. Po skvelom jedle sme opäť raz všetci v stane hrali karty. A našu stopárku sme pri vínku dokonca naučili hrať žolíka :)

SkryťVypnúť reklamu
reklama
luxus: losos v ešusoch na večeru :)
luxus: losos v ešusoch na večeru :) 
tu nad potokom sme kempovali
tu nad potokom sme kempovali 
zelené (trávnaté) strechy na domoch; v Škandinávii nič ojedinelé
zelené (trávnaté) strechy na domoch; v Škandinávii nič ojedinelé 

Na Lofotách bolo nakoniec.... no, nádherne... ikeď sychravo až daždivo. Počasie si ale nenavyberáte a my sme boli v podstate radi, že to škaredé sa nám postavilo do cesty iba párkrát počas celého výletu. Iste, Lofoty by vyzerali oveľa krajšie pri lepšej viditeľnosti. Ale aj v hmlistom dni bolo vidieť veľa parády. Zašli sme až takmer na koniec cesty, čo spája toto súostrovie. Zastavili sme sa cca 25 km od jej konca. Papierové mapy, ktoré sme mali, nás tam posielali krkolomnou cestou. To preto, že boli staré asi 10 rokov. Nakoniec sa ukázalo, že v Nórsku za ten čas postavili kopec nových hlavných ťahov, a že sa k nášmu cieľu vieme dopracovať jednoduchšie. Kotvili sme opäť pri fjorde. A to rovno pri tom najväčšom na svete – pri Vestfjordene.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Lofoty
Lofoty 
Obrázok blogu

Nové ráno, nový deň, počasie po starom. Otáčame kurz a máme namierené späť do vnútrozemia. Nákupné centrum, vikingské múzeum a smer Švédsko.

tu sme za sychravého počasia kempovali; vzadu v karavane švédski susedia
tu sme za sychravého počasia kempovali; vzadu v karavane švédski susedia 
aj v riedko obývanej časti krajiny postavili takýto parádny most
aj v riedko obývanej časti krajiny postavili takýto parádny most 
pláž (a dážď)
pláž (a dážď) 
no... a napríklad aj takéto môžu byť Lofoty, ak vám vyjde počasie (foto: zdroj - norway.nordicvisitor.com)
no... a napríklad aj takéto môžu byť Lofoty, ak vám vyjde počasie (foto: zdroj - norway.nordicvisitor.com) 
vikingské múzeum, ktoré navštívil kolega
vikingské múzeum, ktoré navštívil kolega 

Zaľudnenie je v týchto oblastiach stále nízke a rovnako nízka je aj hustota čerpacích staníc. To nás v Nórsku zaujímalo viac ako v predošlých krajinách. Nafta tu totižto bola niekde aj o 50% drahšia ako u nás. Veľké výkyvy cien medzi jednotlivými pumpami nás nútili špekulovať, kde sa po ňu zastaviť. Prejsť pumpu s vysokou cenou nafty však mohlo znamenať riziko, že kľudne ďalších 60 km na žiadnu inú nenatrafíme.

No nafta nebola zďaleka jediná drahá vec. Ceny v Nórsku naplnili naše (nie práve túžobné) očakávania. Životná úroveň je tu ale úplne inde. Z nórskeho platu sa musí dať dobre vyžiť, čo sme dobre videli celý čas. Ale nie že by boli cesty plné drahých áut. Ako bolo spomenuté, ľudí, a teda aj áut, je na severe pomenej. A keď už sa tam premávajú vozidlá väčších hodnôt, väčšinou to nie sú mercedesy a bavoráky, ale karavany! Presne tak, bolo ich tu neúrekom. Vybrať sa na dovolenku v karavane je pre severské národy úplne bežná, rutinná vec. A keďže majú takéto prírodné krásy pod nosom a vďaka dobrej životnej úrovni si karavan môžu dovoliť, vôbec sme sa tomu nečudovali.

a stále nejaký fjord :) ... a množstvo malých vodopádov
a stále nejaký fjord :) ... a množstvo malých vodopádov 

A sme vo Švédsku. Nórsko nie je členom EU, a napriek tomu pri vstupe aj pri odchode nás nečakali žiadne kontroly. Vlastne to platilo pre celú cestu. Neprevážali sme nič, čo by sme nemohli, ale s plne naloženým kufrom sme boli za to vďační. Tetris pri balení vecí do auta trval niekedy desiatky minút...

Sever Švédska znamená opäť vnútrozemie. Pri tejto krajine sa nevraví o jazerách tak ako pri Fínsku, ale tiež je ich tu mnoho. Namiesto slanej vody z fjordov opäť voda sladká, čiže sa zase skomárievalo. Pri vstupe do najväčšieho štátu Škandinávie sme našli krajinu plnú kopcov, ale bez drevín. Len skaly, mach, trávnatý porast a nariedko postavené domy/chatrče.

už vo Švédsku
už vo Švédsku 
Obrázok blogu

Toto pohraničie malo svoje čaro. Čaro priateľstva. Nie dvaja rivali, ale dvaja bratia. Na jednej aj druhej strane hranice boli domy, na ktorých boli povešané vlajky. Aké? Aj švédske aj nórske! Tam aj tam! Žiadne nepriateľstvo, žiadna xenofóbia, ale prosté prijatie reality, že sa tu tie krajiny prelínajú a majú k sebe blízko. Nedokázal som si odmyslieť pocit, že by sme sa u nás doma mali od nich čo učiť.

Kúsok za hranicami sme navštívili NP Abisko. Tam sme si zvolili o niečo kratšiu túru ako minule. Znovu nás počas nej sprevádzala divoká voda, tentokrát rieky Abiskojakka.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Za parkom sme sa vydali hlbšie do vnútrozemia, no trochu nás zarazili cesty. Veľmi veľa opráv. Vyzerá to tak, že cez zimu majú sezónu a v lete opravujú. Prečo sme ale vlastne šli cez Švédsko? Samozrejme sme boli zvedaví aj na túto krajinu, ale s veškerou úctou, Nórsko je skutočne krajšie. Ale aj drahšie, ako som spomínal. Kopec fjordov znamená veľa obchádzok, čiže kilometre navyše. Náročný terén, mosty a tunely zase znamená kopec mýtnych brán. Takže sme sa rozhodli vyhnúť sa viacerým poplatkom a pozrieť si aj severnú časť Švédska, kde cestné poplatky nie sú... a po pár stovkách kilometroch to stočiť naspäť do Nórska.

Keď sme ale videli, koľko bolo opráv na ceste, pomysleli sme si, že už vieme, prečo v tejto krajine za cesty nepýtajú mýto ako v Nórsku. Dokonca sme vymysleli, že by bolo možné zaviesť niečo ako „pocitovú vzdialenosť“. Poznáte to z teploty. Vonku je 25 stupňov, ale je pod mrakom a fúka vietor. Preto je pocitová teplota 15 °C. Takto isto by mohli vymyslieť pocitovú vzdialenosť: Na tabuli mesto so vzdialenosť k nemu 90 km. No na ceste je veľa úsekov s opravami a preto pocitová vzdialenosť by mohla byť napr. 135 km... Aby vám bolo jasné, že do hodiny sa tam určite nedostanete :) Ale nebolo to až také hrozné a k večeru sme zase pretínali polárny kruh.

tu pri tejto rieke (Ljusnan) sme si rozložili minitábor
tu pri tejto rieke (Ljusnan) sme si rozložili minitábor 

Pri postupovaní Švédskom sa nám stala nemilá vec. Kúsok za mestom Östersund sme dostali defekt. S pneumatikami bol počas cesty viackrát problém. Tu je treba podotknúť, že majiteľ auta, ktorý aj odšoféroval väčšinu cesty, si dával záležať, aby spravil všetko, čo bolo v jeho silách, nech je auto v najlepšom možnom stave. A to za každého počasia. V prípade tohto defektu už ale bolo nutné kúpiť nové pneumatiky. Nebolo ľahké nájsť pneuservis, kde by mali také, ktoré sme potrebovali. Jeden sme predsa našli, a to tesne pred zatváračkou. Kúpili sme tam dve pneumatiky, škrtli sme slová „low cost“ z typu nášho výletu a pokračovali ďalej. Hold, aj Švédsko je drahé...

Po nejakom čase sme sa zas vynorili v Nórsku. Cestou tam sme kempovali na pekných miestach a videli napr. aj kráter po meteorite.

kráter po meteorite Torbygget
kráter po meteorite Torbygget 
nórske mestečko Røros
nórske mestečko Røros 

V krajine fjordov sme mali ďalšiu plánovanú zastávku. Ňou bola rozhľadňa Snøhetta, na ktorú sme museli ísť pešo, čo sme radi privítali, hoci to bolo do kopca. Holý vŕšok, na ktorý sme sa štverali, nebol privysoko, ale znovu bolo celkom teplo, takže to bola celkom zaberačka. A či to stálo za to? Na fotke síce dôkaz nemáme, ale videli sme pižmoňa. To je taká tá divoká koza, vlasatá až po zem. Videli sme ju ďalekohľadom z rozhľadne. Ale nie iba kvôli tomuto sa nám sem oplatilo štverať. Výhľad na šíre okolie bol veľkolepý.

sem sme sa štverali
sem sme sa štverali 
výhľady
výhľady 
Obrázok blogu
keby niečo, tak takto vyzerá pižmoň (foto: zdroj - wikipedia.org)
keby niečo, tak takto vyzerá pižmoň (foto: zdroj - wikipedia.org) 

A to najlepšie nás tento deň pritom ešte len čakalo! Hory, hory, hory, vodopády, a napokon vrchol predstavenia – Trollstigen alebo Trolia cesta.

divoká rieka Rauma
divoká rieka Rauma 
to, čo vidíte, je asi tak 5-6 metrov hlboká voda!
to, čo vidíte, je asi tak 5-6 metrov hlboká voda! 
cestou na Troliu cestu: vodopády, skaly, javisko prírody
cestou na Troliu cestu: vodopády, skaly, javisko prírody 
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

A je to tu, Trolia cesta! Jedna z najznámejších krkolomných ciest. Za všetko budú zase hovoriť fotky.

... a postupne nahor
... a postupne nahor 
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
pohľad zvrchu
pohľad zvrchu 
Obrázok blogu

Po prejdení Trolej cesty sme narazili na obce plné veľkých kempov, kde sa tlačil karavan na karavane a na veľa jahodových polí, ktorými je Nórsko pomerne známe. My sme si napokon obrali iba zopár lesných jahôd, ktoré sme našli na mieste, kde sme nocovali. Mimochodom, už sme si znovu museli zvykať na tmu, ktorá prichádzala v noci. Po pár dňoch v blízkosti polárneho kruhu to bolo zvláštne, na neustále svetlo sme si už zvykli.

Ďalší deň sme začali peknou vyhliadkou na fjord Geiranger, aby sme k nemu dole neskôr zišli a potom sa znovu vyšvihli do hôr na druhej strane.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

S početnými zastávkami na kochanie sa sme dobrázdili až k drevenému kostolu v obci Fossbergom.

horské bystriny, čiže sprcha :) (v ľadovej vode)
horské bystriny, čiže sprcha :) (v ľadovej vode) 
znovu zelené strechy; dobre zamaskované domy, však?
znovu zelené strechy; dobre zamaskované domy, však? 
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
ďalšia divoká rieka s ľadovou vodou - Otta
ďalšia divoká rieka s ľadovou vodou - Otta 
drevený kostolík Lom
drevený kostolík Lom 

Odtiaľ sme to stočili a cez veľmi riedko obývanú hornatú krajinu postupovali na juhozápad. Mali sme možnosť vidieť plno jazier, ktoré boli napájané topiacim sa snehom. Napriek tomu sme občas skúšali ich teplotu, ale viac ako po kolená sme nedokázali ísť. Nie sme žiadni otužilci. Ľadová voda bola aspoň balzamom na štípance od komárov, ktoré sme ešte stále mali na nohách.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

V tejto oblasti Nórska sa nachádza aj pár ľadovcov. Divá, neskrotená príroda, sneh a slnečné lúče – severská idylka.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
bééééé
bééééé 

O deň neskôr sme si vyskúšali nórsky trajekt. Niektoré fjordy totiž zasahujú hlboko do vnútrozemia krajiny a navyše sú poriadne rozvetvené. Zdá sa, že ani taká vyspelá krajina nebude stavať desiatky mostov cez jeden fjord; trajekty či kompy sú bežnou súčasťou prepravy. Na tejto lodičke sme sa mimochodom dozvedeli, že svet opustil Chester Bennington. Ešte aj v Bergene, kam sme mierili, sme o tom ľudí počuli rozprávať na všemožných miestach.

Cestou do Bergenu sme ale ešte míňali vodopád Tvindefossen.

Obrázok blogu

Bergene sme potom strávili pár hodín, prešli sa po trhoch a rôznych zákutiach tohto mestečka. Zhodou okolností sme tam boli deň po tom, ako tam Ružomberok vyhral nad domácim klubom v európskom pohári (moju šiltovku s nápisom SLOVAKIA som radšej nechal v aute :) ).

Obrázok blogu
úzke uličky na kopci
úzke uličky na kopci 
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Po Bergene sme zakempovali na jednom pekne upravenom odpočívadle. Dokonca bola pri ňom búdka, kde bolo WC s tečúcou vodou, mydlom a sušič rúk! Nikým nestrážená, len tak, uprostred ničoho, pri ceste, zadarmo pre všetkých, ktorí idú okolo. K tomu ešte dodám, že s takým niečím sme sa stretali často. A navyše, toalety v celej Škandinávii boli väčšinou vybavené aj pre telesne postihnutých.

Od Bergenu sme nabrali smer Oslo.......

nasledujúca časť - tu

Martin Zachar

Martin Zachar

Bloger 
  • Počet článkov:  177
  •  | 
  • Páči sa:  10x

Neobyčajne obyčajný človek, ktorého svet zrkadlia jeho verše :))) Zoznam autorových rubrík:  Básne - nezaradenéBásne - humornéZaujímavostiMS 2002Súkromné

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu