báseň - Sedem papradí, tri mrože

Autor: Martin Zachar | 24.5.2016 o 23:20 | Karma článku: 1,08 | Prečítané:  164x

...ešte to zvládnem? No nie som Nostradamus; endorfíny, čo ostali, postrádam už...

Sedem papradí, tri mrože

Strácam sa, na rebrách závažie, ťažoba,
ešte to zvládnem? No nie som Nostradamus,
dokrkvaná duša kvíli "dosť!" a oba
endorfíny, čo ostali, postrádam už.

Môcť tak byť len prostý stroj, aspoň na chvíľu,
pretlačiť ľudský faktor, smútok pod sadzu,
arktický chlad čepele mieri na žilu,
podpásovkám vzdorovať city nevládzu.

Reklamu na ticho badať v očiach lesklých,
alobal na rošte a v ňom srdcový sval,
drž sa!, vravím zrkadlu a ruky tleskli,
ísť si za svojim, presedlať na rýchly cval.

To sa ľahko povie, lež kde je to "moje"?
rázcestie bez značiek predo mnou; zrak uprieť,
ikona - antivírus - klik, no a svoje
mokré riasy indikujúce strach utrieť.

Rozhľad ako v hmle, tá drží sa v bezvetrí,
otázka znie "kedy sa mi už vyčasí?",
žalúdok mravčí stiahnutý, jedlo šetrí,
ego nezvládajúce ďalšie zápasy.

 

(máj 2016)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Má anorexiu a 26 kilogramov. Jej manžel je zúfalý, lebo jej nikto nevie pomôcť

Povedali mi, že s takouto diagnózou nepochodíte nikde na Slovensku. Nikto vám ju nezoberie, spomína manžel na reakciu samosprávy.

DOMOV

Minúta po minúte: Mediálny výbor čaká ešte Ťapáková a Dírer

O post šéfa zabojuje deväť kandidátov.

DOMOV

Publicista sa pripútal reťazou, nechce návrat komunistickej tabule

Niektorí obyvatelia ju nechcú späť.


Už ste čítali?