báseň - Únikový vchod

Autor: Martin Zachar | 25.9.2015 o 14:31 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  160x

...všetky moje úspechy aj všetky odmietnutia; emócie, čo ma písať verše rôzne nútia...

Únikový vchod

Ahoj, to som ja! Autor tohto malého sveta,
riadkov, z ktorých má ísť radosť, hnev, smútok, osveta.
Nastal pre mňa už čas vytrmácať sa z ulity,
čierne na biele, na svetlo sveta sťa ušitý.

Spomínam si, je to ozaj dávno, veľmi včasne,
keď sa z mojej ceruze zrodili prvé básne.
Puky v sieti od Žiga, Lintnera lovil Salo,
už vtedy sa občas niečo malé napísalo.

Ešte sme kupovali mlieko väčšinou v sáčku,
ešte sme mali doma starú a hlučnú práčku,
ešte kvôli internetu nešla pevná linka,
ešte vo Worde na mňa žmurkala malá spinka.

V tých časoch mali môj obdiv ešte pokémony,
no aj vtedy som už mával k rýmovaniu sklony.
Čas som trávil hrami, s Tycoonom a Supaplexom,
no a teraz má môj veľký obdiv Supa, Plexo.

To isté platí pre Xindla, Nohavicu, Klusa,
zvyknú sypať zlato, keď sa im otvorí pusa.
Sú mi inšpiráciou, no ja posvojom tvorím,
avšak ide mi tiež o odkaz, o postoj, o rým.

Ako maliari nanášajú svoj svet na výkres,
ako futbalisti prepotia cez zápas ich dres,
ako imigranti hľadajú po svete skrýše,
je to ich život, a môj je, keď mi ruka píše.

Dlho je môj sen pevná väzba, v nej stoh papierov,
a v nich ten sivý odtieň medzi čiernou a bielou,
a v nich radosti, bolesti, úzkosti, strach, zmätok,
ľahkosť, ťarcha, nadšenie, zábava aj hnev všetok.

Všetky moje úspechy aj všetky odmietnutia,
emócie, čo ma písať verše rôzne nútia.
Je mi cťou ak do týchto vôd na pár chvíľ načriete,
necháte sa unášať, chytíte sa do siete.

Som schovaný tuto medzi riadkami ako mím,
a ak budete listovať mojim podvedomím,
vedomím a kúskom mojej rebélie, vďaka,
a ak nie, tak preto určite nebudem plakať :)

Je to pre Vás všetkých, no aj pre mňa samotného.
Aha! Smejte sa, sladučký básničkár je z neho!
Pokojne sa smejte, no asi ste nepostrehli,
že tie básne sú môj múr, že tie slová sú tehly.

Múr, čo chráni ma, môj štít, kde by som tak bol bez slov?
Na rozbúrenom mori a v rukách žiadne veslo.
Nie, ja mám veslá, motory, vesty, všetky druhy,
pobavím, zamyslím, dodám Vám aj sebe vzpruhy.

Takže tak unikám pred svetom plným katastrof,
do môjho sveta plnom veršov, rýmov, strán a strof.
A ak Vy taktiež máte na takýto únik chuť,
poďte so mnou, držte sa, poďte so mnou uniknúť.

 

(august 2015)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Má anorexiu a 26 kilogramov. Jej manžel je zúfalý, lebo jej nikto nevie pomôcť

Povedali mi, že s takouto diagnózou nepochodíte nikde na Slovensku. Nikto vám ju nezoberie, spomína manžel na reakciu samosprávy.

DOMOV

Minúta po minúte: Mediálny výbor čaká ešte Ťapáková a Dírer

O post šéfa zabojuje deväť kandidátov.

DOMOV

Publicista sa pripútal reťazou, nechce návrat komunistickej tabule

Niektorí obyvatelia ju nechcú späť.


Už ste čítali?