Vážim si
Doba je taká všeliaká, že je až smiešna,
musíme ju ale žiť, je to doba dnešná.
Ľudia, aj mladí aj starí, sa nezastavia,
a svojim prístupom si často laná spália.
Mnohí si proste vážia nesprávne hodnoty,
len peniaze, moc, luxus... ich škoda, a čo ty?
Ja sa snažím vážiť si drobnosti, skús aj ty,
čítaj pozorne, ukladaj si kilobajty.
Vážim si, keď vyjde slnko, aj keď mrholí,
vážim si, že môžem ešte chodiť do školy,
snažím sa vážiť si ochotu druhých ľudí,
cením si, že mi stále ten sval búcha v hrudi.
Vážim si tých, čo ma majú radi takého,
akým som, nik ma nemá za ideálneho,
vidia viac tie dobré stránky, čo zvyknem ja mať,
a tie zlé sú ochotní kvôli mne prehliadať.
Vážim si dotyky, neviem jak ty, mám ich rád,
pre zocelenie ducha si vážim každý pád.
Vážim si, keď mi niekto povie "mrzí ma to",
a myslí to úprimne, tak to je nad zlato.
Vážim si farby dúhy, aj čaro studenej tmy,
vážim si tie chvíle, strávené len s kamarátmi,
priateľov, aj keď smerujú tam, kde nemali ísť,
viem si ich vážiť naďalej, aj keď prevrátim list.
Vážim si aj keď mi niekto tajomstvo zverí,
lebo vkladá do mňa dôveru, kľúč do dverí.
Snažím sa veci vnímať v pozitívnom znení,
váž si aj ty všeličo, nebuď ten čo pení.
Človek závidí jeden druhému, čo nemá,
pozerať sa chce slepý, vykríknuť chce nemá...
Namiesto tej trošky, za ktorú neďakoval,
chce viac, a potom zase viac... viacej ako mal.
Ak máš málo, váž si, že máš aspoň to málo,
to že sa ti pred rokmi srdce rozbúchalo.
S pokorou rozkvitneš skôr, skús byť chvíľu taký,
veď každý má zo života jazvy, otlaky.
Zadané dievča závidí tej nezadanej,
že nemá tie problémy, čo stále chodia k nej.
Večne slobodná zas chce mať to, čo má druhá,
po ničom netúži viac, ako tiež mať druha.
Niektoré zas chcú byť balené priam princami,
zrazu skočia tam, kde budú štrngať mincami.
Chceli bezchybného, no bolo im to treba?
A kde skončili? ...nevážia si samé seba.
Nech si vážia všetky svoju situáciu... či nie?
Zo všetkého niečo dobré aj niečo zlé plynie.
Veď aj tak jednu spoločnú vec, babenky, máte,
raz príde ten pravý, snáď sa ani nenazdáte.
Aha, pozrite sa na toho na vozíku,
šlape na viere svojho šťastia, nie na piku.
Čo by ten dal za problémy, čo musíš riešiť,
nebedákaj, usmej sa a ukáž, že vieš žiť.
On sa usmieva a to má menej dôvodov,
ide o to, že sám sa nevidí pod vodou.
Nemá dar chodiť, nemá mať dar ani len žiť?
Vie, že svoj život chce ŽIŤ a nie iba prežiť.
Skús si zaviazať oči, deň zažiť naslepo,
o čo slepý prichádza? A neznáša zle to.
Vidí inak, dušou, srdcom, silný sťa láva,
bojuje s tým, a pozri sa naňho, vyhráva.
Avšak každý druhý bojuje sám so sebou,
áno, aj to občas býva ľudskou potrebou,
ale nie nonstop, zauzliť sa sám vnútri,
nie šuter na srdci, no rovno srdce v šutri....
Tiež som nevedel oceniť to, čo mal by som,
tiež som sám v sebe blúdil s "loser kid" nápisom.
Teraz si vážim aj všetko zlé čo som zažil,
dívam sa späť, poučený, nemám to v paži.
Vážim slová, viem, že už ich nezoberiem nazad,
cením si každého, čo je môj dobrý kamarát,
všetkých priateľov, čo pre mňa aj všeličo risknú,
moc si ich vážim a nechcem pre nich stratiť iskru...
(február 2010)
