Facebook
Ráno vstane, nerozlepí oči, zapne notebook,
napol ešte spí, no hneď sa prihlási na facebook.
Podvedome napíše status jak sa vyspala,
predsa nech každý vie, veď včera nenapísala.
Zabudla? Nie, nezabudla. Iba jej nešiel net,
dnes to teda musí dohnať, napraviť to ihneď.
Pozrie statusy, správy, všetko, čo zameškala,
dôkladne sa k nim vyjadrí, žiadne hala-bala.
Presedlala z pokecu na niečo, čo jej mylnú,
osobnosť "zveľadí" ešte na dvakrát viac chybnú.
Na pokec už predsa nik nechodí, všetci tu sú,
celý svet sa hlási k tejto veľkej kope trusu.
Všetko skomentovala, pridala päť priateľov,
spravila si tri testíky, z toho dva "na telo".
Dala žiadosť na priateľstvo - chalani tak piati,
troch z nich videla len raz, neva, veď boli zlatí.
Napíše ďalší status, že cíti sa pripito,
aha, hneď šiesti označili "páči sa mi to".
Tomu vravím kredit, ľudia po nej proste bažia,
od Humenného cez Holíč až do Sebedražia.
Pridala sa do pár skupín, čo jej vyhodilo,
"k pekným chlapcom dokážem sa správať iba milo",
"sú osoby, ktorým proste neviem povedať nie",
a aj do skupiny "neznášam ranné vstávanie".
Nemá páru, načo vlastne slúžia tie skupiny,
jej mozog je totiž na to asi príliš mini...
Je v tristo skupinách, čo nemajú žiadny zmysel,
nikdy sa k nim nevráti, je to iba hra čísel.
Napíše status, čo bude papať na raňajky,
"mňamík chlebík so syrčeQom, mňamky paradajQy".
Čo by to bolo, ak by svet nevidel maškrty,
ktoré ide "papushqať", to sa radšej zaškrtí.
Na to si rýchlo vygeneruje priateľa dňa,
jééj, vyšla jej Miška, to je náhoda parádna.
Potom vyzistí, na koľko percent má chuť na sex,
sama by na to neprišla, ešteže facebook jest...
Vyberie zo skrinky troje šaty na fotenie,
posledne sa fotila včera; maj pochopenie!
Šup šup pred zrkadlo, predveď sa pekne tak a tak,
našpúl pery, dvihni obočie, krása, cvak-cvak-cvak.
V tom zhíkne "jáj, zabudla som na farmu, ja krava",
sama sa jej predsa dneska nenasadí káva!
Potom ešte musí rýchlo zahrať aj mafiu,
pomôcť s misiou, bo ju kolegovci zabijú.
Fíha, už má pár komentov na to, že dnes má chuť,
hneď zo traja kamoši by ju vedeli zmáknuť,
červená sa, odpisuje, xixi, to má rada,
také narážky zbožňuje, veď už nie je mladá.
Následne si nájde dáke botičky na nete,
tie sú pekné, smer nástenka "zlaté, čo poviete".
Až potom, po troch hoďkách konečne opustí net,
až potom pre ňu začína nevirtuálny svet.
Prehnaný obraz, no vedzte, aj toto tu rastie,
skrz status, koment vedie takej osoby šťastie.
Net ich učí "znášať" negatívne postoje k nim,
postoj - "nepáči sa? Bež do píp! S tým sa netrápim...!"
Ak si tomu prepadol, vitaj vo vymývaní
mozgov; ver že v živote sa ti raz toto zdaní.
Lebo život nie je facebok, facebook nie je život,
ak ním žiješ, nediv sa, že potom vidíš krivo.
Je to niečo, čo núti ľudí sedávať doma,
za tou prekliatou bedňou, čo je čistá pohroma.
Miesto toho by mali rozvíjať niečo v sebe,
talent, kreativita, hocičo len nie FéBé.
Hýbať sa? To isto, treba kvasiť s počítačom,
nevadí, že vonku je tak nádherne, no a čo....
Vďaka za tie časy, keď to tu ešte nebolo,
vďaka za schovky, futbal; nie sedenie pred stolom.
Čo sme to vlastne robievali vo voľnom čase?
Čo do šľaka? Spomenie si niekto na to zase?
Niečo sme museli, tvorivosť sa pestovala,
čil je kreativita dusená už od mala.
Tí mladí, ktorí majú voľného času mraky,
nemali by hniť s facebookom, nemusia byť takí.
Áno, aj ja som mal šestnásť, ale toto je moc,
dávam veľké "rovná sa" medzi facebook a nemoc!
Testy, skupiny, pri ktorých zastavuje rozum,
niet tomu konca, človek si privykol na konzum.
Facebook je aj na niečo dobrý, trošičku zmena,
vymývacej sekcii však u mňa svieti červená!
(november 2010)
