báseň - Zdola nadol

Autor: Martin Zachar | 19.4.2016 o 15:27 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  114x

... naďalej sa však zrieka chôdze či cyklistiky; búral, nafúkal, no pomôcť mu vždy zvykli styky...

Zdola nadol

Od mala bol naučený dostať vše do lona,
zvyk, že sa mu zakaždým všetko prepečie.
Presvedčený, že nikto nezosadí ho z tróna,
nebál sa, bo veď to on bol nebezpečie.

Od rodičov nabral do života všetok statok,
ťažko prevychovať takého človeka.
"Len si do mňa hocikto skús, vieš kto je môj tato?!?"
Vždycky svojho synka z problémov vyseká.

Z detstva nastavený tak, že škodiť ho vždy teší.
Aj u babky v okne na siedmom poschodí
mal pohnútky, že dole na ľudí, čo šli peši,
kvetináč alebo sáčok s vodou zhodí.

Teraz sa vozí za "kamarátmi", tých je fúra,
rád sa preteká na fárach, veď je na čom,
parkuje na zákazoch - papučková kultúra,
stále dáky bločik nájde za stieračom.

Robota? Tá mu teda absolútne nevonia,
ani kebyže Rexonu použije.
K manuálnej práci sa jeho ruky nesklonia,
prachy, autá áno; makať, to už nie.

Chce byť originál, a preto je zarastený,
kérky, účes ako všetci; selfie všade.
Podpultové fitness doplnky za fasa ceny,
k tomu hranolky, veď nebude o hlade.

Z času na čas svoj jedálniček šalátom pretká,
predsa chce vyzerať ako riadna skriňa.
Miesto toho vypadá skôr ako taburetka,
no, jak keby bol Ryan Gosling, vyčíňa.

Sebavedomie nahor - výber žien sa mu úži,
na začiatku to zvykne hrať na dobráka.
Vždy pripravený vysloviť "přijmeš moji růži?",
pritom nenápadne na autíčko láka.

A v jej očiach väčšinou vyhrá tá pekná kára,
povolí mu hneď, ani dva dni nevyčká.
Jeho pochopiteľne netrápi, sukničkára,
to, či jej zapasuje práve črievička.

Sem-tam ju pustí do obchodov, zlatá kreditka,
on zatiaľ v bare pozýva, nie je skúpy.
Jej sa z eur, jemu z barmanky zapaľujú lýtka;
už má nakúpené, kým ona nakúpi.

No na jeho šoférovanie to vraj nemá vplyv,
na ceste skoro zaspáva, stále zíva.
Točí sa mu svet a aj volant, vypil veľa pív,
sotva chodí, vyzerá ako kurzíva.

Naďalej sa však zrieka chôdze či cyklistiky.
Alkoholu v krvi, autu bol verný a
búral, nafúkal, no pomôcť mu vždy zvykli styky.
...mohol byť on tá najrýchlejšia spermia?

"Zle dopadneš", radia mu; je mu fuk čo kto vraví,
chcú mu dobre - on sa akurát nahnevá,
alebo je len proste naschvál nedoslýchavý,
proste im na to se... vyprázdňuje črevá...

Keď vstal, občas kde-tu si našiel krvavé hánky,
no z predošlého dňa vedel len útržky,
asi dal niekomu "odôvodnene" do sánky,
sám však modriny má, tiež dostal do držky.

Jednému natiahol facku len za to, že je róm,
hoci vôbec doňho nijak nevyrýval.
Jedna sa mu páčila, no išla za frajerom,
tak vyfasoval aj on, veď kvázy rival.

Ale raz sa takéto dni už skončiť museli,
prestávali ho sponzorovať rodičia.
To akože sa má začať chovať jak dospelý?
Nikto mu nič nedá, ani nepožičia...

Všetko zvykol dostať a teraz mu chýba plán B,
kohútik mu zavreli, finančná kríza.
Nevie si predstaviť čeliť takej strašnej hanbe,
do prázdnej peňaženky furt smutne zíza.

Auto vymení za staršie, čo to doplatia mu,
pekné ojazdené, ale bez alarmu.
Do týždňa zmizne; nuž, dávno začal kopať jamu,
do ktorej padá, asi spoľah na karmu.

Chce modré z neba, ostane mu hnedé zo zadku,
už ani na aute, už ani na skútri.
"Všetko sa ti to vráti a pekne po poriadku".
Mali pravdu, už je z najhoršieho vnútri.

Manuálna práca nebezpečne priblíži sa,
ocko už mu nič nekúpi, vzal ho parom!
To nie! Lopata! Och, to nie!! Murárska lyžica!!!
Dumá, jak by mohol ešte žiť po starom.

Bez peňažného prílevu to ale nezvláda,
tak si dal rande so studenou podlahou.
Najposlednejšia možnosť, predsalen tá brigáda,
realite života predsa podľahol.

Asi neskoro spytovať sa zo zlých záujmov,
žiť podobrotky pomaly začať skúša.
No za všetko, čo bolo, musel vyviaznúť s ujmou,
vonku tvrďas, doma plače do vankúša.

Osud si ho podáva, sáče z tŕňa do tŕňa,
sprchuje sa studenou, papá konzervy.
Ani len materská láska ho už nezahŕňa,
ani tá "kamarátska", je to o nervy.

Účet vyschol, takže blízki zrazu chrbtom stoja,
ani žiadna barbie, keďže sa nechvasce.
Ľudia, čo im niečo dĺži, nedajú pokoja,
iných zbohatlíkov už tiež má za prasce.

Dolce vita život je, zdá sa, nadobro pasé,
nedával, iba bral, život bez osohu.
Nemá poňatia, kde je sever na tom kompase,
šup do rohu, osud podstrčil mu nohu.

Na sklonku je za vyvrheľa, nemá už veľa;
dôležité je pre neho zlato, nie soľ.
S týmto krédom zhaslo svetlo na konci tunela,
ponaučenie si teda neodniesol.

 

(apríl 2016)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

BLOG MIROSLAVA BEBLAVÉHO

Beblavý: Porušil Lajčák pri Evke zákon? Takmer s istotou

Dôležité je, či bol porušený verejný záujem.


Už ste čítali?